Jedna z najúspešnejších slovenských modeliek v rozhovore pre Dámsku jazdu prezradila, ako sa vyrovnáva so svojimi nahými fotkami v najnovšej kampani, ale aj ako si užíva najväčšiu výzvu svojho života – úlohu matky. O modelingu, rodine i krásnych šperkoch sme sa porozprávali s Denisou Dvončovou-Klimovou.
Ste hviezdou novej kampane na šperky, v ktorej sa spolu s ďalšími štyrmi modelkami objavujete úplne nahá. Bola to Vaša prvá kampaň v evinom rúchu?
Kampaň to bola prvá, a to, že budem teraz na bilbordoch po celej Bratislave, a dokonca vraj máme byť aj na autobusoch, to bude pre mňa naozaj prvý krát, že budem nahá pobehovať niekde po Bratislave. Na to sa veľmi „teším“. Aj na tie mmsky, ktoré mi budú kamaráti posielať: „Aha, tu si“, to bude veľmi „super“. Ale editoriály som už fotila aj nahé. Bolo to dávno, ale s Jakubom sme dokonca fotili pre jednu značku, a tiež som tam bola s tým produktom holá. Robievala som to, ale nebola to nikdy takáto kampaň, že by som bola na bilbordoch.
Bolo určite iné fotiť takéto zábery s Vaším terajším manželom Jakubom Klimom a s iným fotografom, v tomto prípade Braňom Šimončíkom.
Vtedy sme síce ešte neboli manželia, ale boli sme už spolu. Keď fotím s Jakubom, snažíme sa byť veľmi profesionálni a správať sa k sebe ako modelka a fotograf. Ale s Braňom to bola celkom zábava. My sa poznáme dlhé roky, robili sme spolu niekoľkokrát a on vedel, čo odo mňa môže očakávať, ja som zas vedela, čo on asi chce vidieť. Mali sme to veľmi rýchlo nafotené. Nemala som s tým nejaký problém. On ma trochu ukľudňoval, bol veľmi fajn.
Pri uvádzaní kampane ste naznačili, že Váš manžel možno trochu žiarlil, že Vás nahú pred objektívom videl iný fotograf. Ako to znášal?
Nie nie, on si robil srandu, že ako je to možné, že ťa fotí iný fotograf holú? To bolo v rámci srandy, on s tým naozaj nemá žiadny problém.
Čo pre Vás znamenajú šperky?
Ja som nikdy nebola nejaká veľká straka. Moje obľúbené šperky sú tie, ktoré sú darované, ktoré som dostala. Doma Mám skôr také šperky, ku ktorým mám nejaký príbeh. Napríklad mám šperk, ktorý mi pripomína čas, keď som mojim rodičom kúpila dovolenku a doniesli mi odtiaľ tento šperk. Pripomína mi celý ten príbeh. Stále to je nejaký príjemný príbeh, vždy sa pri tom pousmejem, spomeniem si na to a je to veľmi fajn. A vždy, keď mám potom tieto šperky na sebe, cítim sa v nich veľmi príjemne.
Máte nejaký najobľúbenejší šperk? Možno zásnubný prsteň alebo obrúčku?
Áno, mám. Nosievam ich, a potom mám ešte jeden obľúbený šperk – náhrdelník, ktorý som dostala, keď sme krstili Maťa. To je tiež moja „srdcovka“.
Máte rada skôr jednoduché šperky, alebo nosievate i výraznejšie, opulentnejšie kúsky?
Ja mám skôr jemné šperky, ale mám aj taký veľký náhrdelník, tie sú teraz moderné. Veľmi sa mi páčil, aj som ho párkrát mala na sebe, ale v poslednej dobe sa k nemu akosi neviem zladiť. Nejako mi už prekáža tá mohutnosť. Ja som naozaj skôr na tie jednoduché šperky.
Aký by podľa Vás mal byť dokonalý šperk?
To záleží od ženy, aký je ona typ človeka, čo má rada, čo ju vystihuje. Záleží aj na farbe vlasov, všetkého. Ja sa napríklad necítim veľmi na zlato, som skôr ten „strieborný typ“ človeka. Ja sa napríklad v zlate necítim dobre.
Ako vyzerá teraz Váš pracovný život? Venujete stále veľa času modelingu alebo sa skôr sústredíte na starostlivosť o svojho 4-ročného synčeka Maťka?
Maťo chodí do škôlky, ja som viac-menej doma, ale cestujem alebo skôr „vybieham“ si za robotou. Chodievam fotiť na pár dní, aj zajtra napríklad cestujem do Rakúska a vrátim sa o 2 dni. Tam potom záleží od toho, či má Jakub voľno alebo nie, a ak nemá, tak nám pomáha jedna babka, a keď tá nemôže, tak druhá babka. A keď tá nemôže, tak to je potom problém.
Takže rodičia vám vypomáhajú, aby ste s manželom zvládali obaja pracovať?
Áno. Ale oni sú radi, oni mi vždy hovoria, že s tým nemajú problém a že nám môžu pomôcť hocikedy. Sú veľmi zlatí, veľmi nám pomáhajú.
Čo je pre Vás väčšou výzvou – úloha svetovo uznávanej modelky alebo úloha matky?
Pre mňa bola veľmi veľkou výzvou práve úloha matky. Je to oveľa zodpovednejšia úloha, ako byť modelkou, takže u mňa vyhráva mamina.
Ako Vás zatiaľ materstvo baví?
Je to úplne super, som najšťastnejšia mamina na svete, mám najlepšieho syna na svete. Niekedy sú samozrejme situácie, keď je to ťažšie. A pre mňa je to ťažšie v tom zmysle, že ja som tá, čo vychováva. Ja som tá „zlá“ a prísna, Jakub je ten, čo rozmaznáva, všetko povoľuje a vlastne nič nie je problém. Takže toto je taký môj problém, prečo ja musím byť práve tá „zlá“? Ale zas viem, že keď sa niečo deje a malý má nejaký problém, tak stále príde za mnou a povie: „Mami, pomoc“. Takže má vo mne takú oporu, a to je najdôležitejšie.
Bývate v dedinke blízko Bratislavy, chodievate so synom aj do prírody? Ako trávite voľný čas s rodinou?
Áno, veľmi veľa. Chodíme na kone. Tam trávime väčšinu času, tam je úplne super. Maťo tam má kamarátov, pojazdíme si, my tam máme kamarátov, takže sa porozprávame, dáme si kávičku, čaj, Maťko sa tam hrá, on sa tam vždy vie akosi „vybesniť“. Naháňa sa tam so zvieratkami, so psami, mačkami. Je to jednoducho úplne úžasný, úžasný život.
Začali ste s modelingom už pred 12 rokmi. Určite ste za ten čas získali množstvo skúseností. Čo najdôležitejšie Vás modeling naučil?
Naučil ma byť sebestačnou. Od 16 rokov som v podstate zarábala sama na seba a starala sa o seba, a keď som mohla, tak som dokonca aj pomohla rodičom finančne. Takže musela som sa o seba sama postarať – sama si navariť, vyprať a tak. Takže od tých 16 rokov fungujem úplne sama, to ma naučil modeling – byť sebestačná.
Ako si spomínate na svoje začiatky s modelingom? Boli ste iba mladá tínedžerka, keď ste sa museli naučiť žiť sama mimo svojej rodiny. Bolo to ťažké?
Ja som veľmi rodinne založený tip. Mne naozaj veľmi chýba rodina. Snažím sa aspoň každý druhý víkend byť v Topoľčanoch u mojej mamy, takže pre mňa to bolo veľmi ťažké. Ja mám veľmi dobré rodinné zázemie, a tým pádom mi oni veľmi chýbali v mojom živote. Ale veľmi často sme si volali cez Skype, rozprávali sme sa a oni ma stále tak nejako upokojovali: „Veď prídeš, už je to len pár dní.“ A to boli ešte dva mesiace… Hovorili mi, že to zvládnem a veľmi ma podporovali.
Vy ste s modelingom začínali v pätnástich. Čo by ste dnes možno poradili mladým dievčatám, ktoré sa chcú zamerať na modelingovú kariéru?
Dnes radiť mladým modelkám je podľa mňa veľmi ťažké, lebo ten biznis už ide trošku iným smerom. Je veľmi veľa modeliek vo svete, je veľmi veľa báb, ktoré chcú robiť modeling a ak to chce dievča robiť na vysokej úrovni, tak bohužiaľ, je to tak, že sa musí vzdať svojej rodiny a vycestovať. Musí na sebe makať, poriadne sa stravovať, chodiť pravidelne do tej posilňovne a naozaj si to „vybehať“. Ja som mala to šťastie, že som vyhrala to svetové finále Elite Model Look, takže som si to až tak „vybehať“ nemusela, ako si to musia ony. A v tejto dobe je to duplom. Takže im prajem silu, hlavne psychickú a to presvedčenie, že to naozaj chce robiť, lebo potom to ide jednoducho.
S modelkami sa stále spája najmä móda a akýsi nablýskaný životný štýl. Hrá móda vo Vašom živote stále takú významnú úlohu alebo už svoje dni trávite skôr v teplákoch a teniskách, behajúc za synom na dvore?
Skôr by som povedala, že v „rajdkách“ a v jazdeckých topánkach. Momentálne sme takto nastavení. Ja sa veľmi rada učešem, namaľujem, vyparádim a idem niekam, ale naozaj to nepotrebujem každý deň. Ja som bola už toľkokrát česaná, toľkokrát maľovaná, že už keď len vidím šminky, tak si hovorím: „Jémine, zas? No dobre…“ Takže doma nie. Doma si naozaj len prečešem vlasy, ani sa nemaľujem. Ja som sa aj preto dala ostrihať. Mala som z toho všetkého úplne zničené vlasy, tak sa teraz cítim zrazu taká slobodná.
Ja som si vždy myslela, že ste sa nakrátko ostrihali skôr kvôli malému synovi, keď sa narodil. Mnoho detí dá dlhým vlasom svojich mamičiek trochu zabrať.
Nie, on bol v tomto veľmi zvláštny. On bol veľmi nežný. On si tie vlásky chytil, privinul k sebe, ovoňal alebo neviem čo, ale nikdy mi ich neťahal.
