Žiarlivosť vie veľmi znepríjemniť život. Niektorí ju považujú za prejav lásky a iní zas za psychickú chorobu. Dá sa vôbec vyliečiť?
Zažívate to aj vy alebo ste naopak vy tí, ktorí trpíte žiarlivosťou? Kto sa s ňou stretol vie, že žiarlivosť dokáže poriadne strpčiť život, a to nielen samotnému páru, ale aj blízkemu okoliu. Je možné ju prekonať? Prečo vlastne žiarlivosť vzniká?
Žiarlivosť má viacero príčin. Niekedy žije skrytá v duši človeka ako dôsledok nesprávne spracovaných zážitkov z detstva. Často strata alebo dlhodobá absencia jedného z rodičov, (zvlášť toho, na ktorú bol dotyčný najviac naviazaný) spôsobuje podvedomý strach i v ďalšej životnej existencii.
Žiarlivec trpí obavami, že stratí všetkých ľudí, na ktorých mu záleží. Práve strach býva spúšťačom rôznych bludov, ktoré má problém odlíšiť od reality.
Opodstatnená žiarlivosť
Vyprovokuje ju konkrétne partnerovo správanie. Nakoniec, istá miera žiarlivosti býva vo vzťahu prospešná. Partner má aspoň pocit, že mu na ňom záleží. Hrozí však, že dotyčný nerozpozná hranice, kedy takáto žiarlivosť už prechádza do chorobnej a s tou si už nehodno zahrávať.
Kedy ide o chorobnú žiarlivosť?
Medzi hlavné príznaky patria bludy, ktoré sa nezakladajú na pravde a nútia žiarlivca doslova prenasledovať svojho partnera. Neustále sledovanie, podozrievanie, špehovanie často prechádza do agresie či už slovnej, alebo fyzickej. V podstate trpia obaja i blízke okolie.
Aj samotný patologický žiarlivec sa trápi. Dostaví sa nespavosť, nervozita, vnútorný nepokoj. Niekedy býva žiarlivosť sprievodným javom iných závažnejších psychických porúch, ako je napríklad paranoja, schizofrénia a iné. V takomto prípade je liečba nevyhnutná.
Žiarlivosť ako nedostatok sebadôvery
Na pozadí takéhoto správania býva nedostatok sebadôvery, silné komplexy menejcennosti, ktoré v človeku vyvolávajú pocity, že si nezaslúži partnerovu lásku a z toho zákonite usúdi, že ho po čase určite podvedie. Žiarlivosťou sa tiež prejavuje určitá závislosť, ktorá je jedným zo znakov citovej i osobnostnej nezrelosti a lability.
Žiarlivec rovná sa hypochonder
Prečo? Hypochonder totiž nedôveruje vlastnému telu, že je zdravé. Stále ho podozrieva z nezdravej nákazy. Podobne sa správa i žiarlivec. Nedôveruje vzťahu, partnerovi, hrozbu vidí všade a vo všetkom.
Dá sa žiarlivosť liečiť?
Pokiaľ žiarlivec sám sebe neprizná, že ide o patologické správanie, ktoré škodí partnerovi i jemu, niet nádeje na liečbu. A v tom býva skrytá zákernosť chorobnej žiarlivosti. Vo väčšine prípadov si totiž nechce dotyčný uvedomiť, že je žiarlivý. V opačnom prípade môže pomôcť psychoterapia vedená odborníkom.
Ako si poradiť s chorobným žiarlivcom?
Tak, ako pri týraní, aj tu platí jedno pravidlo. Každý sa k vám správa tak, ako mu sami dovolíte. Neprijmite takéto správanie hneď na začiatku vzťahu a v žiadnom prípade nedokazujte žiarlivcovi to, že ste neboli neverná. Je to totiž nemožné. Takýto človek bude stále presvedčený o svojej pravde a jeho podozrenie sa bude len zväčšovať. Je to ako prilievanie oleja do ohňa.
