Rodák z Rožňavy si už v detstve pohmkával na hodinách matematiky.
Slovenský spevák Peter Cmorik si už ako malý počas vyučovacích hodín rád spieval. „Minule som stretol pani učiteľku zo základnej školy a tá mi povedala, že som si vraj vždy na hodinách spieval. Ja si to ani nepamätám, nechcelo sa mi tomu veriť, no ona že ‚Nie, naozaj! Ty si sedel, pozeral si von oknom, hodina matematiky bežala a ty si si stále niečo pohmkával‘,“ zasmial sa v rozhovore pre agentúru SITA. „No, je pravda, že to tak mám dodnes. Aj teraz, hocikedy, keď idem v aute, mi stále niečo ide v hlave. Keď mám chuť, si to zapisujem, no keď s tým človek takto neustále žije, nemôže si ani zaznamenať všetko,“ poznamenal Cmorik.
Tri otázky pre Petra Cmoríka: Moje deti dostanú mená po otcoch
Nie každú melódiu, ktorá mu napadne, dokáže zároveň zhmotniť. „Niekedy tie tóny neviem ani následne nájsť. Ide mi v hlave krásna pesnička, a keď potom chytím gitaru, tak to proste neviem zahrať. A potom sa to rozplynie. Sú to také záblesky. Deväťdesiatdeväť percent melódií sa mi nepodarí nijako zaznamenať,“ priznal hudobník, ktorý sa čím ďalej, tým radšej pri tvorbe obklopuje kreatívnymi spoluhráčmi. „Vymýšľať skladby s niekým je veľký prínos. Je fajn, keď to nemusíte robiť sám. Mám rád, keď príde niektorý z mojich spoluhráčov, povie ‚Ja mám taký nápad!‘ a prinesie kus materiálu, s ktorým sa dá pracovať. Potom do toho každý z nás vloží niečo svoje a takto napokon vznikajú celkom dobré veci,“ podotkol známy rodák z Rožňavy.
Najviac zo všetkého sa podľa vlastných slov teší, keď má nová skladba už počas skúšky dobrý drive a chytľavú melódiu. „Ja si stále, keď niečo tvoríme, predstavujem, že to hráme na javisku a rozmýšľam, ako by mala tá skladba znieť, aby sa ľuďom páčila. Aby som mal pocit, že netlačím pred sebou ten sizyfovský kameň, ale že to ide ľahko a že to je práve to, čo bude mať na koncerte efekt,“ uzavrel.
