Tradičné vianočné menu je v našich končinách roky takmer nemenné. Rybia polievka, k hlavnému chodu vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom, nechýbajú cukrovinky a vaječný koňak. Napriek tomu tu určité rozdiely, čo jeme dnes a čo sme jedli v minulosti, sú.
Zatiaľ čo v čase prvej republiky jedli na Štedrý deň naši predkovia slimáky, socialistické gazdinky vsádzali na klasiku. Na štedrovečernej tabuli nechýbali rovnako ako dnes rybia polievka, zemiakový šalát s kaprom a vianočka. V niektorých rodinách sa namiesto rybej polievky servírovala hrachová s opečenou žemľou alebo kapustnica. Ani kapor sa vo všetkých rodinách nejedol, nahradili ho vyprážané teľacie alebo bravčové rezne.
Kapor so šalátom už za prvej republiky
Tradičný vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom sa ujal v období prvej republiky, kedy došlo k rozvoju rybárstva. Ryby boli v tom čase lacné a bolo ich veľa. Preto nájdete recept na vyprážaného kapra so zemiakovým šalátom už v kuchárkach Magdalény Dobromily Rettigovej, aj keď ako vyložene štedrovečerný pokrm ho neuvádza.
Mäkká saláma do všetkého
Gothaj, hodonínsky, junior, kabanos… Lacné druhy mäkkých salámov našli uplatnenie v mnohých jedlách, v ktorých nahrádzali mäso, ale aj v zemiakových šalátoch. Podľa svetoznámeho kuchára Pavla Pospíšila salám do zemiakového šalátu nepatrí. Aj keď, proti gustu žiadny dišputát.
Strukoviny a klasický kuba
V minulosti mali vo vianočnom menu väčší priestor aj obilné a strukovinové jedlá. Najčastejšie to bola už spomínaná hrachová polievka, kaša alebo varený hrach. Typickým štedrovečerným jedlom bol staročeský kuba. Základom tohto receptu sú jačmenné krúpy a huba zvaná stroček trubkovitý, ktorá dáva jedlu veľmi tmavú farbu. V dnešnej dobe túto málo známu špongiu nahrádzajú známejšie druhy, najmä dubáky.
Vianočka či biskupský chlebíček
Na vianočnom stole u správnej gazdinky nechýbala klasická vianočka. Vo väčšine prípadov sa piekla doma. A nebola rozhodne klamná, bolo v nej veľa mandlí, hrozienok i orieškov. Na vianočke sa skrátka nešetrilo. V minulosti ale nebola pletená. Robila sa skôr ako placka a nehovorilo sa jej len vianočka, ale aj štedrovečernica, pletenica, ceplík alebo calta. V rade rodín sa tiež piekol jeden z najjednoduchších, najfarebnejších a najrýchlejších múčnikov – biskupský chlebíček.
Sviečková a pečená kačica
V mnohých domácnostiach sa na prvý sviatok vianočný, teda na Boží hod, obedovala sviečková omáčka s mäsom a žemľovou knedľou. Ako polievka býval tradičný hovädzí vývar s pečeňovými knedličkami. Obed na svätého Štefana, teda na druhý sviatok vianočný, bol v znamení pečenej kačice či bravčového mäsa, zemiakových knedlí a kapusty. A múčnik? Svoje miesto ako dezert mávala klasická polárková torta. Kocka polárkovej torty, kompótované ovocie a našľahaná smotana zasypaná grankom sprevádzali snáď každé vianoce.
Obložené misy aj chlebíčky
Bez obložených mís chlebíčkov sa nezaobišli žiadne socialistické vianoce. Jedli sa počas vianočných sviatkov, ale hlavne na Silvestra a Nový rok.
Chlebíčky sa pripravovali doma alebo sa kupovali. A rozhodne to neboli žiadne zdravé varianty. Nechýbal na nich pochúťkový či vlašský šalát, šunka, turistická saláma alebo vysočina, syr, vajcia, majonéza a kyslá uhorka. V lahôdkarstvách sa dokonca pripravovali podľa československej štátnej normy (ČSN) pre výrobky studenej kuchyne. Obložené krajce chleba sa aj v minulosti podávali v mnohých európskych krajinách. Ten náš obložený chlebíček bol prvýkrát predstavený verejnosti v roku 1916.
Posilvestrovský vyslobodzovač
Zavináče zo sleďov sú naozajstnou retro pochúťkou a z pultov lahôdok stále nezmizli. Po bujarej silvestrovskej oslave ich kyslá chuť postavila na nohy nejedného človeka, ktorý to, ako sa hovorí, drobátko prehnal.
Novoročná torta a šošovica na kyslo
Hovorilo sa, že na Nový rok by nemala byť na tanieri hydina, aby neuletelo šťastie, ani ryba, aby neuplávalo. Naopak, pokiaľ chcete, aby sa vás v nasledujúcom roku držali peniaze, máte si dať šošovicu. A tá sa vtedy pripravovala na kyslo s údeným mäsom a volským okom. V niektorých rodinách mäso nahradili údené párky. Ku každej oslave potom patrí torta a tú špeciálnu, novoročnú, by ste vtedy našli snáď v každej rodine. Gazdinky ju väčšinou samé piekli, dala sa však aj kúpiť. Obľúbená bola torta Jadran s orieškovým krémom a šľahačkou alebo čokoládový Paríž.
Pivo, cinzano, vaječný koňak
Za socializmu bolo piva dosť, takže nechýbalo na žiadnej slávnostnej tabuli. Na prípitok poslúžilo lacnejšie cinzano alebo klasický vaječný koňak, ktorý si gazdinky vyrábali väčšinou samy. Skrátka aj v dobách minulých boli Vianoce sviatky hojnosti.
Zdroj: www.prozeny.cz
