V nákupnom centre v Bratislave som čakala na vyvolanie fotografií. Mala som pol hodinu čas. Sadla som si von na kávu. Prišla čašníčka, že čo si dám. Ja, že jednu minerálku a odišla. Predpokladala som, že mi prinesie normálnu minerálku. Nič zvláštne, veď chcem len minerálku. Automaticky priniesla rakúsku, akoby sme slovenské ani nemali. Možno je to asi v hlavnom meste také IN, čo už, posedela som a zavolala na čašníčku, platím.
Účet, ktorý mi priniesla, ma obaril. Za obyčajnú minerálku 2,19 eur! Odpadla som. Nie že by som na minerálku nemala, ale toľko za ňu neplatím ani v Monte Carle, kde teda bývajú iní páni! Keďže peniaze nekradnem, ale zarábam, ohradila som sa, či toto naozaj myslia vážne! Veď tu neďaleko za hranicami stojí 0,38 centov v obchode. Viem, všetko si uvedomujem, náklady firmy, personál prevádzky a podobne, ale 2,19 eur za obyčajnú minerálku v nejakej bohom zabudnutej časti Európy a ešte v bezvýznamnejšom nákupnom centre?? Vraj slovenská minerálka, ktorú som ani nedostala na výber, by ma stála len o pár centov menej…… reagovala čašníčka.
Poobzerala som sa okolo seba a pozerala na mladých ľudí, ktorí v kaviarni konzumovali jedlo a pitie. Pýtala som sa v duchu samej seba, či je im úplne jedno, že na nich niekto takto nehorázne zarába. Či cestujú, či vnímajú svet okolo seba, že to, čo predvádzame na Slovensku pri tak priemerných až podpriemerne nízkych platoch, či s týmto lacno súhlasia a neprotestujú?! TO JE IM ÚPLNE JEDNO?! Pýtala som sa samej seba, či peniaze kradnú, alebo zarábajú, keď tak bez problémov podporujú toto zdieranie. Viem, nemusela som si minerálku objednať. Netušila som však, že za ňu v tak bezvýznamnom európskom meste, kde turisti sotva prespia, môže niekto toľko pýtať a ešte aj zaplatiť.
A už ani nezaplatím. Nie som naivka, ktorá bude podporovať tento nie len malomeštiacky trend Bratislavy. Poprechádzať sa po nákupných centrách či popri Dunaji, posedieť si a zaplatiť nehoráznu sumu za to, čo svoju hodnotu nemá, ani keby išla oproti.
Priateľka sa dobre pozná s istým talianskym kuchárom. Raz sa ho pýtala, prosím ťa, ako môžeš za tú obyčajnú pizzu pýtať toľko peňazí, veď to je neskutočne drahé?! V Taliansku by si to za túto cenu v živote nepredal. A on odpovedal krátko, ale veľmi výstižne. Keď to „……“ Slováci za to kúpia, prečo by som to za to nepredával?! (smiech)
Žijeme len tak, ako si zaslúžime. Poslednýkrát som nechtiac v tejto bohom zabudnutej časti Európy niekde podporila „ tiež podnikanie.“ Čo som padnutá na hlavu? Veď peniaze nekradnem, ale zarábam. Za jednu minerálku 2.19??? Ak niekomu toto zdieranie neprekáža ok, ale mne áno. A malo aj priemerne scestovanému človekovi. A keď nie, tak potom opäť. Žijeme len tak, ako si zaslúžime.
Lucia Tomečková
