Bolestivý skrášľovací rituál, pri ktorom ženám zlomili a následne zviazali prsty na nohách, aby mali menšie číslo topánok, bol oficiálne zakázaný už začiatkom 20. storočia. Ešte aj dnes po svete chodia posledné obete nezmyselného zákroku.
Stodvaročná Han Qiaoni z provincie Šan-si na severe Číny patrí k posledným ženám, ktoré nedobrovoľne podstúpili zákrok lámania nôh. Ešte aj dnes si spomína, ako jej matka ako dvojročnej zlomila prsty na nohách a následne ich obviazala dlhou látkou, aby zostali spojené so spodnou časťou chodidla. Dôchodkyňa uviedla, že jej trvalo šesť mesiacov, než si zvykla na bolesť a mohla opäť začať chodiť.
Spolu s ďalšími Číňankami sa tak zaradila ku skupine „zlatých ľalií“ – San Cun Jin Lian, ktorých nohy kvôli násilnej deformácii zostali navždy v detskej veľkosti.
Tento rituál sa v Číne začal objavovať ešte v 10. storočí a pretrval až do pádu cisárstva v roku 1912, kedy bol oficiálne zakázaný. Aj potom však niektoré rodiny tajne pokračovali v násilnom rituáli. Malé nohy boli totiž spájané s bohatou vrstvou a dievčatám z vidieka dávali šancu vydať sa za bohatých mužov.
V priebehu 20.storočia tak so zlomenými a zviazanými nohami skončilo 40 až 50 percent žien. Nohy tak narástli maximálne do dĺžky 7 až 10 cm. Ak sa žene rast nohy zastavil presne na 7 cm, išlo o ideál. Zdeformované nohy ženám bránili v prirodzenom pohybe, zároveň sa však považovali za veľmi príťažlivé.
S celým procesom sa začínalo už u päťročných dievčat, ktorým nohy najprv namáčali v teplej vode, aby ich zmäkčili a následne všetky prsty okrem palca zlomili a zohli k chodidlu, čím sa zároveň prehla klenba nohy. Nohy potom pevne zavinuli do bandáže a obuli do miniatúrnych topánok.
Látka sa každým dňom zväzovala tesnejšie a dievčatá museli často prejsť dlhé vzdialenosti, aby sa ich nohy stlačili do správneho tvaru. Kvôli nedostatočnému prekrveniu sa však takéto zákroky často končili amputáciami, v tých najhorších prípadoch aj smrťou.
Hoci zákroky boli zakázané v roku 1912 a od roku 1915 boli oficiálne pokutované, mnohé rodiny v násilnej „skrášľovacej procedúre“ pokračovali až do polovice 20. storočia. Dnes je rituál našťastie už minulosťou a šanca stretnúť „zlaté ľalie“ čoraz väčšou vzácnosťou.
www.dailymail.co.uk