Politológ Eduard Chmelár a jeho komentár k aktuálnej politicko-spoločenskej situácii: Aký zmysel má demokracia, keď nemôžete zvoliť, koho chcete, stretávať sa, s kým chcete a hovoriť, čo chcete?
Demokracia degenerovala na formálny kolorit doby, na riadenú volebnú autokraciu, ktorá nemá s vôľou ľudu nič spoločné. Európska únia mala kedysi šancu stať sa v postsovietskom priestore arbitrom presadzujúcim právny štát. Ešte na začiatku tohto storočia by to uvítali všetci, vrátane Ruska.
Namiesto toho sa stala vedľajším nástrojom imperialistického súperenia o sféry vplyvu. Nič nediskredituje demokraciu a nepodkopáva reputáciu Západu viac ako táto očividná fraška, ako táto geopolitizácia volieb. Prečo je pochybný volebný výsledok v Moldavsku – dosiahnutý posilnením hlasov západnej diaspóry a potlačením hlasov ruskej diaspóry – triumfom demokracie a gruzínsky výsledok už nie? Lebo nevyhral ten, ktorý bol vopred vybraný?
Zoznam široko formulovaných podmienok, ktoré predložila Európska únia Gruzínsku, pripomína Mníchovský diktát: vláda (ktorá vzišla z demokratických volieb), sa musí podeliť o moc s opozíciou; musí nechať expertov EÚ preverovať vymenovaných sudcov; musí umožniť mimovládnym organizáciám (ktoré agitujú za sankcie a zosadenie vládneho kabinetu) podieľať sa na tvorbe zákonov. Ale čuduj sa svete, plán gruzínskej vlády na „deoligarchizáciu spoločnosti“ je vraj v rozpore s normami EÚ týkajúcimi sa ľudských práv…
Ale samozrejme, ani slovo o tom, že probruselská prezidentka, ktorá po víťazstve opozície vyzvala na masové protesty, by mala odstúpiť, pretože jej vypršal mandát. Ešte svoju úlohu nesplnila…
V Rumunsku zasa použili všetky mocenské páky vrátane tajných služieb, aby anulovali prvé kolo prezidentských volieb, v ktorých vyhral neželaný „proruský“ kandidát. Vôbec ma neprekvapí, ak mu znemožnia opätovnú účasť na voľbách alebo ho dokonca uväznia. Veď hádam si nemyslíte, že ohrozia obrovskú čiernomorskú základňu USA, z ktorej mieria na Rusko. Logike tzv. farebných revolúcií, riadených prevratov s falšovanými dôvodmi, neunikli ani tieto krajiny.
Je tu čoraz väčšie dusno. Nejaký polovzdelaný primitív z Denníka N kádruje univerzitného profesora Martina Muránskeho, či bude dobrý veľvyslanec, lebo sa vraj stretáva s „proruskými analytikmi“ (rozumej ďalšími univerzitnými profesormi) a nemá skúsenosť s diplomaciou. Neskutočná drzosť.
To akože lepší káder bola herečka Magda Vášáryová, sociológ Martin Bútora a podvodník Michal Kováč mladší, áno? Rozvíjajú sa tu štvavé kampane proti ľuďom s iným názorom ako v päťdesiatych rokoch.
Normalizačný minister zahraničných vecí Bohuslav Chňoupek mal voľnejšie ruky ako jeho demokratickí nasledovníci. Uprostred hlbokej studenej vojny sa stretával s prezidentom USA, francúzskym prezidentom, talianskym premiérom, pápežom a nikto mu do toho „nekecal“. Dnes sa vám vyhráža Brusel, Washington, domáca opozícia a z každého stretnutia na východ od nás sa vyrába škandál.
Opakujem, v takejto atmosfére sa už nedá dýchať, takto sme si slobodu pri strihaní ostnatého drôtu nepredstavovali. Čo ma tu bude poúčať exminister hospodárstva Karel Hirman, či má jeho nástupkyňa Denisa Saková riešiť astronomické ceny plynu v Rusku, keď on v čase najväčšej energetickej krízy bezstarostne dovolenkoval na Havaji?
Čo tu bude Ivan Korčok pindať o zradcoch, ktorí cestujú do Ruska, keď sa on chodil klaňať saudskoarabským tyranom hlbšie ako Andrej Danko Putinovi? Čo ma bude poúčať Zuzana Čaputová o ľudských právach v Číne, keď jej nevadilo vyvaľovať sa v luxuse vládcov Spojených arabských emirátov, ktorý vznikol na základe krvavej práce otrokov?
A kde je pobúrenie vás všetkých z genocídy v Gaze? Ešteže sa neozval Andrej Kiska so svojím básnením o autokratickom Turecku ako „ostrovčeku slobody“!
Toto selektívne moralizovanie je najlepším dôkazom falošnosti systému. Aký zmysel majú voľby pod takýmto nátlakom, keď si nemôžete vybrať, koho chcete? Keď sa nemôžete stretávať s kým chcete? Keď nemôžete písať, kde chcete a ako chcete? Tieto neonormalizačné praktiky sú bohapustou pretvárkou, ako keď sa režim tváril, že tu vládne robotnícka trieda a všetci vedeli, že to tak nie je.
Preto varujem všetkých progresívcov: keď ľudí omrzí a unaví táto pokrytecká hra, keď začnú volať po poriadku a vyberú si skratku do pekla – novú formu fašizmu, bude to aj vaša vina, že ste takýmto znetvorením demokratických ideálov prispeli k strate ich príťažlivosti.
Zdroj: FB Eduard Chmelár https://www.facebook.com/share/1ChRy8Rk2g/
Poznámka redakcie: Komentár prinášame v pôvodnom znení bez úprav.
