Pocit bolesti tu bol s nami vždy. No spôsob jeho tlmenia sa líšil. V nasledujúcich riadkoch vám prezradíme, ako proti nemu bojovali naši predkovia.
Túžba vedieť pomôcť od bolesti a účinne od nej uľaviť nás sprevádza už odpradávna, a celá história je preto pretkaná rozmanitými prístupmi k liečbe a experimentmi, ktoré viedli k významným objavom modernej medicíny.
Prevedieme vás vývojom riešenia bolesti od doby kamennej až do dnešných dní.
Z doby kamennej k starým Egypťanom až do Peru
O liečení bolesti hovoria mnohé historické pramene, dokonca aj maľby z doby kamennej. V týchto začiatkoch sa na stimuláciu bolestivých partií údajne používali rybie kosti, na túto metódu voľne nadviazala čínska medicína a dnes ju poznáme ako akupunktúru. V starovekom Egypte pokročili ešte ďalej a pri bolestivých stavoch využívali schopnosti rají a úhorov, ktoré vydávanými elektrickými výbojmi upokojovali napr. záchvatové stavy, zmierňovali príznaky dny, artritických bolestí, a pod. Ani chirurgovia v starom Peru nešetrili kreativitou, silnú bolesť hlavy, bolesť spôsobenú nádormi alebo krvácaním po úrazoch riešili tzv. trepanáciou, teda prevŕtaním lebky, v niektorých prípadoch dokonca opakovane. Otvor vzniknutý po prevŕtaní jednoducho pokryli tým, „čo dom dal“, napríklad tekvicou, škrupinami a pod. Pozoruhodné je, že veľmi vysoké percento pacientov tento zákrok prežilo.
Starovekí démoni, alkohol, vyháňanie diabla a ópium
Staroveká Mezopotámia nahliadala na bolesť ako na vtelenie démonov. Začali sa preto objavovať špecialisti, ktorí behom liečebných rituálov s amuletmi experimentovali s bylinnými lektvármi a živočíšnymi produktmi, medzi prvé analgetiká patril aj alkohol. Pokrok v nahliadaní na podstatu bolesti urobil rímsky lekár Galénos z Pergamu (129-199 n. l.), ktorý začal rozlišovať centrálne a periférne mechanizmy nervového systému, svoje postrehy oprel o poznatky egyptských a gréckych lekárov a položil základy znalostí o typoch bolesti, možných príčinách a dôsledkoch pre ľudský organizmus.
Stredovek a s ním späté kresťanstvo ďalej pokročilo v teórii bolesti. Európska stredoveká medicína bola výrazne ovplyvnená učením perzského filozofa a lekára Avicennu, často nazývaného tiež „otec modernej medicíny“, ktorý popísal druhy bolesti a zaradil ich k vzrušeniu či dotyku. Vo svojej lekárskej praxi bolesť liečil prírodnými analgetikami, ale aj teplom a chladom. Aj v tejto dobe bolo však pri chronických bolestiach používanou metódou vyháňanie diabla. Od 13. storočia sa do popredia záujmu liečiteľov dostalo ópium, ktoré sa z Egypta cez antiku rozšírilo do celého sveta a dodnes sa jeho alkaloid nazývaný morfium denne používa proti silnej bolesti.
Renesancia, bolesť a mozog, morfium aj kokaín
V období renesancie René Descartes svojou teóriou odvrátil pozornosť od srdca čoby centra bolesti. Na telo začal nahliadať ako na stroj, ktorý vysiela bolesť ako informáciu cez nervové vlákna do mozgu. Bolesť začala byť vnímaná ako fyzická, preč boli démoni, spiritualita aj mystika. Od tejto chvíle sa lekári začali sústrediť na úlohu mozgu a nervovej sústavy, cieľ samozrejme ostal počas celej histórie rovnaký – bolesť utíšiť. Na začiatku 19. storočia sa lekárovi Sertürnerovi podarilo z ópia izolovať morfium, ktoré sa používa aj v súčasnej medicíne. Nie je výnimkou, že bolesť bola tíšená aj kokaínom, touto metódou sa snažil preraziť očný lekár Koller, ktorý ju na konci 19. storočia aplikoval pri operácii šedého zákalu.
Vedecký pokrok a súčasné možnosti riešenia bolesti
Úsilie k objaveniu účinného analgetika s liečivými účinkami a minimálnymi negatívnymi dopadmi na ľudské telo viedlo k vývoju nesteroidných antireumatík modernej medicíny. Tieto antireumatiká sú v súčasnej dobe celosvetovo rozšírené a používajú sa najčastejšie. Existujú medzi nimi však značné rozdiely, a to v dobe pôsobenia, miere toxicity a vedľajších účinkoch. V posledných rokoch sa vedú diskusie o najšetrnejšej účinnej látke s ohľadom na vysoký vek, pohlavie, obezitu, návyky ako fajčenie a podobne.
Predstava veľkých bolestí riešených dierou do hlavy asi nie je pre nikoho z nás prijateľná. Je preto veľkou úľavou, že lekári v tejto oblasti značne postúpili, a nielenže riešia bolesť účinne a okamžite, ale tiež sa sústredia na tíšenie bolesti v konkrétnej časti tela a elimináciu vedľajších účinkov. Toto sú dva významné body, nakoľko sú dôležité pri rozhodovaní o správnom výbere liečiva.
