Cesta, ktorá zmení váš život: Kedy vyhľadať kouča a prečo?

,,Zastaviť sa na chvíľočku a spoznať sám seba, je ako odhryznúť si z niečoho fantastického s vedomím, že to dorastie,, (vlastná myšlienka)

Kedy vyhľadať kouča a prečo? Vtedy, keď sme prirodzene nespokojní a záleží nám na kvalite nášho života. Dôvody nespokojnosti sú rôzne. Môže to byť profesijná stagnácia, partnerské nedorozumenie, keď si nevieme jasne definovať vlastné, alebo spoločenské ciele so svojim okolím, nevieme nájsť riešenia pre očakávané ciele a formulovať akčné kroky. Jednoducho povedané, pohnúť sa z miesta.

Kouča preto, že on je kompetentný ten potenciál v nás odomknúť. Veľa vecí robíme na základe odporúčania. Rýchlo vieme zareagovať na to, čo nám kto povie, čo počujeme v rádiu, alebo na reklamu, ktorá práve prebieha v televízii. Vždy máme možnosť voľby. Všetci však čakáme, že nech sa rozhodneme akokoľvek, rozhodneme sa správne. Že to nie je vždy to správne, je nám každému jasné. Ale my chceme pre seba dobre a rozhodovať čo najlepšie. Čo však s tým chaosom, ktorý v hlave máme? Aj zdanlivo dobré informácie, sa napokon nemusia ukázať ako tie najsprávnejšie. A v spleti toho všetkého predbieha obavu zvedavosť. Vieme, že musíme byť opatrní, ale vieme aj, že jednoducho chceme. A vtedy pátrame po tom, kto nám môže v tom pomôcť. Kouč je spolupracujúca osoba, ktorá profesionálnym vybavením, stálym rozvojom a prostriedkami, napomáha jednotlivcovi, alebo celému tímu dosiahnuť lepšie výsledky.

Čo môžeme od toho očakávať, akú otázku si na začiatku treba položiť?

Úlohou kouča je jednoducho povedané, sprevádzať koučovaného počas cesty z bodu A do bodu B s pozitívnym výhľadom do budúcnosti. Posunúť nás čo len o krôčik. Pomôcť nám vykročiť z tej našej komfortnej zóny a niesť zodpovednosť za svoje činy. Kouč počas diskrétneho a konštruktívneho rozhovoru navodzuje príjemnú atmosféru a plne sa sústredí na to, čo mu hovoríme. Je dobrým poslucháčom. Je tam pre nás a kladie nám správne otvorené otázky, ktorými nám napomáha pomenovať cieľ. To je základ. Vedieť, čo chceme. Každý máme svoje DNA dokonale jedinečné, rovnako ako sú jedinečné aj naše predpoklady. Máme svoje skúsenosti, akési vzorce, hodnoty, spôsoby. Dobrá správa je, že všetci sme OK. A to je jeden z princípov koučovania.

A akú otázku si treba na začiatku položiť? Či máte vôľu. Vôľa je veľmi dôležitá.

Čo treba vedieť najskôr, keď chceme naštartovať pozitívnu zmenu v živote?

Jediná vec, nad ktorou máme svoju moc, je naše myslenie. Ak sa nemýlim, tak to raz povedal konkrétne Martin Luther King. A presne tak to je. Keď budem myslieť negatívne, nemôžem čakať pozitívny výsledok. To je jednoducho zákon. Preto je potrebné, obklopovať sa ľuďmi, ktorí sú pozitívne naladení. Čítať, počúvať a byť bdelí. Sledovať, čo je pre nás povzbudivé, učiť sa od tých najlepších. Zverejňovať, čo sa nám páči, ale  vedieť povedať aj nie. Nájsť motiváciu a byť inšpirovaný. Funguje to rôzne. Kým motivácia funguje krátkodobo, inšpirácia je dlhodobá.

V neposlednom rade je dôležité byť si vedomí toho, že zmena nenastane okamžite. Že treba byť trpezlivý a učiť sa aj z nie príjemných skúseností.

Tak ako to teda funguje?

…je to o nás. O ľuďoch, o našich výtvoroch myslenia, o postoji k životu. O našom jedinečnom JA. O tom, čo je pre každého z nás originálne. Je to schopnosť zmyslových receptorov spojiť sa so svetom. Pestrosť nášho vnútra. Je to tá šťava, ktorá robí svet takým krásnym. A zároveň o tom, že keby sme boli na tomto svete sami, nevedeli by sme, že existuje vnútorný priestor JA a vonkajší priestor SVET. A práve ten vonkajší svet (tí ďalší ľudia), nám dáva komplexitu možností, vďaka ktorej si formujeme náš vnútorný priestor, s čo najpozitívnejším úmyslom. Jeden pre druhého sme osožní.

Ako inteligentné bytosti dokážeme aj v negatívnom vidieť pozitívne a také sú vždy aj naše úmysly. Slobodne vnímame protiklady ( nie nadarmo sa vraví, že sa priťahujú ). Dokážeme narábať so svojimi spomienkami, zážitkami, deliť sa o ne s ostatnými a aplikovať na sebe rady iných 🙂 . Ale AKO? vysvetlím tým druhým, aký mám pocit, keď ani pocit, ani naše myšlienky sa nedajú merať. Keďže sme bytosti autentické, platí niekoľko násobne ,,koľko ľudí, toľko chutí,, . Krásne na tom je, že je to tak v poriadku.

Svoj vlastný konštruktivizmus máme všetci. Keď budeme tolerantní , stane sa nám priechodným prijať to, že každého názor je v poriadku. Uvedomujem si, že mne toto poznanie veľmi pomáha a oslobodzuje. Netrápim sa viac zbytočnými táraninami, nemárnim čas tým, že niekto má iný uhol pohľadu, ani tým, čo si myslia o mne. Všetci máme vlastné zdroje, aby sme dosiahli svoje ciele. Sústreďme sa radšej na to, ako najefektívnejšie ich dosiahneme.