Kliešte sú druhými najvýznamnejšími prenášačmi pôvodcov prenosných ochorení – vírusov, baktérií a prvokov – na svete. V našich klimatických podmienkach im dokonca patrí prvenstvo, ktoré v celosvetovom meradle zastávajú komáre. Na Slovensku je najrozšírenejším kliešťom a najvýznamnejším prenášačom kliešť obyčajný (Ixodes ricinus), ktorý prenáša rickettsie, anaplazmy, vírus kliešťovej encefalitídy, parazitárne prvoky babézie a baktérie borélie. Práve boréliami, ktoré sú pôvodcami prenosných ochorení, ako je napríklad najčastejšie vyskytujúca sa Lymská borelióza, je nakazený v priemere každý piaty kliešť.
Kde všade na Slovensku hrozí nákaza boréliozou?
Boréliami sú nakazené kliešte takmer všade, ich výskyt závisí od lokality, počte a druhového zastúpenia rezervoárových hostiteľov, na ktorých kliešte v prírodných ohniskách cicajú. Podľa odborníkov z Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied (SAV) bolo vlani v lesoparku na Železnej studničke v Bratislave na borélie pozitívnych okolo 28 percent kliešťov a túto jar to bolo zatiaľ do 16 percent. V zámockom parku v Malackách to je zhruba 20 percent a v lese na košickom sídlisku Furča zaznamenali vysokú nakazenosť kliešťov, a to až takmer 40 percent. Odborníci zaznamenali nakazené kliešte aj v horských oblastiach, ako napríklad na Martinských holiach a myjavských kopaniciach.
Aké sú príznaky zápalu mozgových blán?
Kto všetko roznáša nákazu?
Zdrojmi borélií môžu byť hlodavce, jašterice či vtáky. Významnými rezervoármi sú práve spomínané vtáky, napríklad drozdy, červienky a sýkorky, ktoré môžu prenášať kliešte na väčšie vzdialenosti. Drozdy sú napríklad schopné nakaziť až 60 percent kliešťov baktériami Borrelia garinii, ktoré vyvolávajú neuroboreliózu. Malé zastúpenie, do troch percent, má u kliešťov na Slovensku aj baktéria Borrelia myiamotoi, ktorá môže spôsobovať meningoencefalitídy.
Na Slovensku sa môžu objaviť aj kliešte a nimi prenášané patogény, netypické pre miestne podnebné pásmo. Odborníci zo SAV vlani v Bratislave zaznamenali prípad zamorenia bytu kliešťami Rhipicephalus sanguineus bežne vyskytujúceho sa v Stredomorí, Chorvátsku, na Blízkom východe, v Afrike alebo v Amerike. Hlavným nositeľom tohto druhu kliešťa je pes, môže sa však pricicať aj na človeka a preniesť naňho nebezpečnú rickettsiu – Rickettsia conorii, ktorá vyvoláva takzvanú Mediteránnu horúčku. Tieto kliešte na rozdiel od spomínaného kliešťa obyčajného dokážu prežiť aj vo vnútri bytu.
Kliešte možno na Slovensku nájsť všade, kde je vegetácia, do nadmorskej výšky približne tisíc metrov. Ich aktivita závisí od teploty a vlhkosti prostredia, pričom začína na jar, keď teploty vystúpia nad osem stupňov Celzia. Po dlhej zime na Slovensku nasledovala veľmi teplá jar, a tak od konca marca a začiatku apríla začal intenzívny výskyt kliešťov, ktorý trvá až doteraz.
