Adela je atraktívna tridsiatnička. Po romániku s výrazne mladším Alexom sa rozhodne našiť manželovi na krk neveru – chce sa rozviesť, získať majetok a dcéru do starostlivosti. A to môže len vtedy, ak bude „vinný“ manžel. Perfektne premyslený komplot začne realizovať s priateľkou, ktorú tiež zapojí do hry. Spočiatku nádejný plán však zničí tragédia a všetko sa rúca ako domček z kariet…
Účastníci komplotu stoja pred realitou, z ktorej sa každý dostáva po svojom.
Adela sa odrazu snaží udržať manžela Michala.
Kamarátka Bianka verí, že konečne spoznala lásku svojho života a Michal sa rozhoduje, či pre flirt obetuje svoj doterajší, naoko ukážkový, vzťah.
A ako svedok tejto šokujúcej aféry sem vstupuje osudom trápená Dana so svojou škaredou dcérou. Čím si to zaslúžila, že musí byť taká ohyzdná? Aký bude mať život s takou tvárou? Dana sa rozhodne a neváha kupčiť so svojím vlastným svedomím…
Existujú vôbec hranice, za ktoré človek pre lásku a rozkoš už nezájde?
Naozaj sa dá za peniaze kúpiť absolútne všetko?
Šokujúca aféra je napínavý, dynamický vzťahový príbeh, ktorý vybočuje z radu súčasných románov pre ženy. Ponúka akciu, vášeň, lásku, nečakané zvraty a prekvapenia.
Zmiešaná autorská dvojica pri písaní Šokujúcej aféry spojila svoje skúsenosti – Adriana Macháčová je autorkou úspešných ženských románov a Róbert Dyda má dlhoročnú prax v slovenských médiách.
Výsledkom je skvelý príbeh, ktorý zobrazuje povrchnosti, akými dnešná (čoraz virtuálnejšia) , doba žije. Doba, v ktorej dávame dôraz na pozlátka. Doba, v ktorej prevláda vášeň bez citu a priateľstvá bez hĺbky.
Prečítajte si úryvok z novinky Šokujúca aféra:
„Ach nie,“ vykríkla a v rýchlosti zošliapla brzdový pedál na samý spodok, až kolesá zapišťali na teplej vozovke.
„Preboha, nestalo sa vám nič?“ náhlivo vyskočila z auta, obišla ho, aby sa presvedčila, či do motorky naozaj nenarazila.
„Nedali ste mi prednosť, dobrzdil som len tak-tak,“ motorkár potriasal rukou v zápästí.
„Nevidela som vás, ospravedlňujem sa. Ste v poriadku?“
„Raz som niekde čítal, že na motorke by som si mal uvedomiť to, čo Yossarian z Hlavy XXII. – Každý ma chce zabiť!“ štíhly vysoký muž sa široko zasmial. „Konečne viem, o čom to bolo,“ zložil si z hlavy striebornú prilbu a prehrabol si šticu svetlých vlasov.
„Máte nebezpečnú záľubu, tak sa nečudujte. Ale naozaj ma to mrzí…“ Adela naňho omráčene hľadela. Dokonalé pery, priezračne modré oči, trochu klenutý nos…
„Neďaleko je Aucafe,“ motorkár prstom ukázal na nábrežie Dunaja.
„Robia tam výbornú kávu. Čo vy na to?“ žmurkol.
Sekundu váhala. Nakoniec, prečo nie? pomyslela si. „Dobre, pôjdem za vami,“ nespoznávala svoj hlas. O oktávu vyšší, o desať rokov mladší.
Sadli si k oknu a objednali si kapučíno. Rozhovoril sa, so zaujatím ho počúvala. Toto je jeho druhá motorka, predvčerom sa vrátil z Monaka, desaťhodinová jazda diaľnicou je ako bublinkový kúpeľ v endorfínoch… Obaja sa zasmiali. Pozorne ho sledovala, nohy mal natiahnuté pod stolom, pôsobil uvoľnene a sebaisto.
„Ste krásna,“ povedal nečakane. S obdivom sa na ňu zadíval a chytil ju ponad stôl za ruku.
Adela zaskočená jeho slovami sa zmätene usmiala. Čo to má znamenať?
Zvádza ju? Musím si zachovať chladnú hlavu, musím! Ruku si vyslobodila z jeho dlane a obe si pevne zovrela na kolenách. Nepokojne sa pozrela na lenivý tok rieky, odrazu si nebola istá, či sa naozaj chce ubrániť jeho očividným signálom. Bože, čo sa to s ňou robí? V rozpakoch si zahryzla do pery.
„Inak, ani som sa nepredstavil, som Alex,“ kývol hlavou.
„Adela,“ predsa len mu tú ruku podala. Vzal ju a krátko podržal.
Adele sa zdalo, že sa všetci na nich pozerajú. Začervenala sa.
„Zopakujeme si to aj zajtra?“ navrhol.
„Myslíš tréning brzdenia v krízových situáciách?“
„No mal som na mysli skôr tú druhú, príjemnejšiu časť.“
„I tak nie,“ odmietla a polichotene sa usmiala. Bolo to pozvanie skutočné? Nevedela to odhadnúť.
„Nenechaj sa presviedčať.“
„Tak dobre,“ prisľúbila. Nepríde, nemôže si to dovoliť. Čo by na to povedal Michal?
Prišla…
Hnevala sa na seba, keď sa blížila k reštaurácii. Na okamih zastala na terase, môže si to ešte rozmyslieť. Ale nerozmyslela…
Po káve skončili v opustenom rohu parkoviska na dunajskom nábreží.
Za bieleho slnečného dňa ju vtlačil na zadné sedadlo jej auta a nedočkavo sa na ňu zvalil. Vyhrnul jej šaty a drsne do nej vnikol.
Tmavé sklá im poskytli chabú intimitu. Vnímala horúčavu, hrdzavé vlny rieky, kolísanie auta, ľudí, cyklistov a psičkárov, ktorí po ceste prechádzali dva-tri metre popri nich. Niektorí sa tvárili, že nič nevidia. Iní pohoršene krútili hlavami, dvaja mladí cyklisti na nich zazvonili.
Ležalo na nej cudzie telo v najsmiešnejšej póze, akú zažila, a ona pod ním, vzrušením úplne bezmocná. Oblečenie sa jej lepilo na rozhorúčenú kožu, jeho ruky zvierali jej boky. Pridŕžala sa predného sedadla ako kliešť, každým prirazením jej do chrbta udrelo madlo zadných dverí a v rozpálenom lone cítila prekvapivú rozkoš a slasť.
Hlasno stonala.
