Kolegov a susedov si nevyberáš. Možno je to ale dobre, pretože vďaka tomu presne vidíš, kde sa spoločnosť nachádza. Taká bytová schôdza vlastníkov! To je presný obraz spoločnosti, ktorý už roky ukazuje, že ešte stále tu nemáme generáciu, ktorá si uvedomuje, že demokracia je v prvom rade o povinnostiach. Žiť v správne usporiadanej spoločnosti na hodnotách a zásadách chceme všetci, ale najlepšie s tým, aby „sa to celé“ udialo mimo mňa. Mať len požiadavky a nároky, ale sám ruku k dielu nepriložím. Čo nepriložím, najlepšie ešte niečo poriadne skomplikujem.
Taká bytová schôdza vlastníkov. To vám je ale zážitok! Veď nám nezáleží ani na majetku, ktorý vlastníme a v ňom žijeme, tak ako nám môže záležať na spoločnosti, v ktorej žijeme? Taká účasť. Zohnať nadpolovičnú účasť vlastníkov je takmer nemožné napriek tomu, že ide o hlasovanie o našom majetku, častokrát založeného desaťtisícovými hypotékami. Neprídem, však čo. Ale počkajte, ak bez môjho súhlasu niečo odsúhlasíte, či naopak! Padá na hlavu strecha susedovi? No a čo, veď ja pod tou strechou nebývam! Mám susedný vchod. Prípadne prídem iba vtedy, keď domovú schôdzu zvolám ja, lebo niečo potrebujem. Chcem vybúrať nosné priečky a susedia už odhlasovali, že s tým nesúhlasia? No a čo. Zvolám domovú schôdzu pre nejakú hlúposť, počkám hodinu, po ktorej mi stačí nadpolovičná väčšina prítomných, ktorí vo vchode ani nebývajú a hotovo.
Keď sa ohradíte, že opäť chce hlasovať o niečom, čo mu už hlasovaním pred rokom zakázali a bez účasti susedov vchodu, no a čo, mali tu byť. A keď mi to neodsúhlasíte, aj tak to urobím! „Čo mi budete čúrať na dvere?! Každý zákon sa dá obísť!“ Stojím už roky na domovej schôdzi a neverím vlastným ušiam a očiam. Vzdelaní ľudia, ktorí do bytov investovali ťažké tisíce. Dom im padá na hlavu, ale aj tak im je všetko jedno. Správca si neplní svoje povinnosti? No a čo, tak ho vymeňme, len ma do toho prosím nezaťahujte, nezaťažujte. Nech sa to všetko samo, hlavne mimo mňa. Kto urobí zápisnicu z schôdze? Všetci oči dole. Skús sa však „ dobrovoľne prihlásený pre trápne ticho“ v zápisnici pomýliť, či na niečo zabudnúť! Ukameňujeme ťa, veď to malo byť v zápisnici!
Je mi z domových schôdzí veľmi smutno. Sú totiž presnou ukážkou, kam naša spoločnosť smeruje. Žiadame od vlády, aby sa dôstojne a poctivo starala o náš spoločný štátny majetok a peniaze, a sami si nevieme urobiť poriadok so svojim. Domové schôdze sú presne obrazom spoločnosti a vnímaním demokracie na slovenský spôsob. Preboha, len odo mňa nič nechcite, ničím ma nezaťažujte. A vlastne ani domové schôdze nerobte, veď na to nemám čas! Vážení, takto to jednoducho nefunguje. U nás nám domová schôdza ukázala presný obraz spoločnosti, kam smeruje. Zloba, hlúposť, egoizmus, závisť, nezodpovednosť, alibizmus, či totálna ľahostajnosť. To sme presne my. Tak potom čo očakávame od vlády, keď kašleme na vlastný majetok?!
Mimochodom, najarogantnejší človek na domovej schôdzi bol zať Mečiarovho privatizéra. Ich deti už totiž dorástli a akoby sa tie spôsoby Mečiarizmu vracali . Čo vracali, oni sú tu a my ich úplne dobrovoľne necháme prerastať ďalej ako rakovinu ešte hlbšie do spoločnosti. Rovno pod nosom, pod vlastnými strechami. Boh žehnaj Slovákom! Žijeme iba tak, ako si zaslúžime.
Lucia Tomečková
