(DJ/PR) Máločo znie uchu obyčajnejšie ako „vrece zemiakov“. No len pokým nezačnete skúmať pôvod tejto zeleniny na pultoch Billy. Vtedy si uvedomíte, že držíte v rukách hodnotný dar zo slovenskej zeminy, starostlivo zabalený do šesťgeneračných pestovateľských skúseností.
„Zemiakár“ Juraj Mačaj z farmy Agromačaj sa už skoro tridsať rokov stará o to, aby ste mali z čoho pripravovať polievky, zemiakové placky, cestá či obedové prílohy. Brandža si ho našla sama, je pokračovateľom dlhej rodinnej tradície. „Zrejme za tým bude pracovitosť, ktorú máme v génoch,“ prezrádza poľnohospodár recept na úspech, ktorý je v prípade mena Mačaj nespochybniteľný. „Dedo, pradedo, prapradedo, všetci boli poľnohospodári. Okolo pôdy sa točila celá rodina,“ a dnes sa musia Mačajovci obracať ešte viac – obrábajú dovedna až 5-tisíc hektárov pôdy, na ktorej popri zemiakoch pestujú napríklad i cibuľu či cesnak. Zemiaky však hrajú prím. Na poliach v Pustých Úľanoch sa ich ročne urodí okolo 35-tisíc ton v desiatich rozličných odrodách. „V príprave máme neustále 20 až 40 nových odrôd,“ dodáva Mačaj, ktorý je presvedčený, že kvalita slovenských zemiakov sa z roka na rok zvyšuje.
„Ešte pred dvadsiatimi rokmi si každý na jeseň nakúpil zemiaky domov. Mal ich 30, možno aj 100 kíl v pivnici. Tie mu potom začali klíčiť, niektoré boli zelené, iné hnilé… Až keď prišli obchodné reťazce, začali mať ľudia predstavu, že zemiaky budú na pultoch celoročne,“ spomína Mačaj na veľkú zemiakovú revolúciu. Tá pomohla prečistiť slovenské pivnice, keďže zlepšila dostupnosť zemiakov v obchodoch. „Spotrebiteľa sme odbremenili od domáceho skladovania, a ako pestovatelia sme to prevzali na seba. Dnes nájdete na pultoch zemiaky, ktoré priam svietia, sú krásne a hovoria vám, aby ste si ich kúpili. Nebolo to tak ale vždy, odrody sa výrazne zmenili, zdokonaľovali. Súčasná technológia je prispôsobená tomu, aby bol zemiak pekný, a samozrejme, aby aj chutil prvotriedne.“
Stroje podľa Mačaja zďaleka nie sú všetko, základom je pokora pri práci a rešpektovanie manierov najvyššej šéfky-prírody: „My zeleninári zvykneme hovoriť, že dekády znalostí nám vystačia akurát na 5 minút práce. Viete, nepredávame skrutky, ktoré len zabalíme do debničiek. Pracujeme so živým produktom, o to je to náročnejšie. Treba byť neustále v strehu a pohotovo reagovať na to, čo nám príroda vytvorila,“ vysvetľuje manažér, prečo trávi viac času na poli ako v kancelárii. „Nemyslím si, že poľnohospodárstvo by sa dalo robiť z pozície nejakej veľkej veže, odkiaľ by sa to celé riadilo. Nie. Treba sa zašpiniť.“
Keď už je reč o špine, všimli ste si, že jej na zemiakoch na pultoch Billy nájdete čoraz menej? Nie je to náhoda, do obchodov prichádzajú už opraté. „Zemiaky prechádzajú vodným kúpeľom. Kým cibuľa sa suší, ony sa perú, a nie je to vôbec ľahký proces,“ približuje Mačaj, „pretože pranie je pre živý produkt nezvyklé. Mrkvu môžete ponoriť do vody hoci aj na desať hodín a nič sa jej nestane, no keď ponoríte do vody čo i len na hodinu zemiak, umrie a do troch dní začne hniť. Má póry, cez ktoré dýcha kyslík a vydychuje kysličník uhličitý. Preto pranie zemiakov vyžaduje skúsenosti a dobré technologické nastavenie.“ Na farme Agromačaj v Pustých Úľanoch majú jedno i druhé, a ešte tretiu premennú v rovnici úspešne rozbehnutého rodinného biznisu – nadšenie. „Naša práca nie je jednoduchá, ale žije ňou celá rodina.“ A čo Mačajovcov motivuje, aby si špinili ruky aj naďalej? „Bude to možno znieť ako klišé, no najväčšie zadosťučinenie cítim, keď sa stretnem so spokojným zákazníkom. Naučiť sa niečo robiť, a robiť do dobre, trvá veľmi dlho. Mať schopnosť odovzdať to ďalšej generácii je ešte zložitejšie. Len firmy, ktoré sú na to, čo robia, hrdé, dokážu zhmotniť túto svoju pýchu do kvality produktov.“
