Môj dlho očakávaný a vysnívaný pobyt sa splnil. Dva roky silnej vnútornej túžby vycestovať na Bali sa stali realitou.
Ostrov v Indonézii známy svojou krásou a prírodou je posledné roky doslova hitom cestovných kancelárii. Náš pobyt mal ale iný charakter. Celé to vymyslela Košičanka Marcela, moja dobrá kamarátka, ktorá tam žije tretí rok. Yoga na Bali, oficiálny názov výletu, ktorý nám priniesol okrem jogy mnoho prekvapení a zážitkov meniacich naše životy. Okrem Marcelky to spolu organizovala Lenka, Košičanka žijúca v Bratislave, kde sa venuje joge vo svojom jógovom štúdiu.
Archív JM
Celá naša skupina 12 ľudí ( okrem mňa, Marcelky, Lenky a jej rodičov ďalších 7 zástupkýň ženského pohlavia) sa dala dokopy prostredníctvom sociálnej siete, takže až na pár výnimiek, sme sa dovtedy nepoznali. Po naplánovaní si spoločných ciest po malých skupinkách, sme sa všetci po dlhej ceste stretli prvý júnový víkend v našom krásnom ubytovaní v Canggu, známej surferskej lokalite pri oceáne. Prvý dotyk s tropickou klímou po otvorení sa dverí na klimatizovanom letisku bol ako vstup do fínskej sauny v kožuchu. Nakoľko bolo desať hodín večer, šok pre mňa o to väčší. V tomto ročnom období majú na Bali „zimné“ obdobie, čo znamená 30 stupňové horúčavy a 80 percentná vlhkosť vzduchu.
Archív JM
Celý vilový komplex Rumah Wayan s bazénom sme mali iba pre seba. Po úvodnom zoznámení sa a odcvičení prvej hodiny jógy sme sa boli zoznámiť s našimi plážami Batubolong a Echo pri oceáne. Večer koncert miestnych kapiel v bare Deus plnom usmievavých a spokojných turistov. Od prvého momentu to bolo niečo úžasné. K oceánu a po Canggu sme sa presúvali bicyklami, čo okrem ušetreného času nám pridalo na našej kondícii. V podstate celý pobyt bol plný fyzických aktivít, nebol deň, aby som nemal „svalovku“ niečoho, ale všetko malo svoj význam. Náš spoločne trávený čas plný jogy, workshopov osobného rozvoja, rôznych terapií a výletov spôsobil, že silný pocit, že sa poznáme už niekoľko rokov, nie je klam. Obyvatelia Bali veria, že sú srdcom zemegule a energie tam fungujú rýchlejšie. Úprimne im musím dať za pravdu. Ich pokoj, harmónia, úsmev na tvári a úcta k všetkému živému je silne nákazlivá, čo som si všímal aj na turistoch, ktorí tam už boli nejaký čas.
Archív JM
Samostatná kapitola nášho pobytu bola miestna strava. Široké spektrum ovocia, zeleniny, ryža a čerstvé ovocné šťavy, samozrejme v bio kvalite. Inú ani nepoznajú. Niečo krásne pestré a farebné. Lokálne warungy dokázali neustále prekvapovať ponukou jedál, ktorých sme sa nevedeli objesť. Možno aj vďaka tomu som po návrate domov zistil, že mi vôbec nechýba mäso. Sranda, nikdy som nebol vegetarián ale ani otrokom mäsa. Počas týždňa v Canggu sme si našli naše obľúbené warungy a kaviarničky, ktoré sme navštevovali denne cestou na pláže alebo pri návrate domov. V Canggu sme bývali prvých 7 dní a okrem už spomenutých aktivít odtiaľ chodili na výlety do blízkeho či vzdialenejšieho okolia. Dopravu dopredu vyriešila Marcelka (dodávky s vodičmi), takže o komfort sme mali postarané.
Archív JM
V jednom dni sme videli rybí trh v Denpasare, navštívili pláže Jimbaran, Balangan a Uluwatu, krásne miesta plné krásnych farieb a úžasnej energie. Večer sme absolvovali Uluwatu Temple, kde sa v malom amfiteátri nad útesom pri západe slnka hrá predstavenie Kečak dance, bájny historický príbeh o láske a zrade. Silný zážitok aj pre ľudí, ktorým divadlo veľa nehovorí. Ďalší večerný výlet 20 minút od nášho ubytovania sme absolvovali taxíkmi, ktoré sú na každom kroku a sú pomerne lacné. Vidieť západ slnka pri Tanah Lot Temple, ktorý je postavený na brehu oceána, je povinná jazda pre každého turistu v blízkosti. Počas prílivu sa k nemu nedá dostať, pretože voda je veľká a vlny silné.
Archív JM
Po týždni stráveného v Canggu sme sa v nedeľu presunuli do vnútrozemia do legendárneho Ubudu, centra umenia, jógy a turizmu. Ubytovaní sme boli v nádhernom d´Omah Bali hotel, znovu vilkový komplex s bazénom a krásnou záhradou. Po ubytovaní sa sme boli pozrieť mesto a potešili sa obedom v krásnej reštaurácii s výhľadom na kráľovsky palác. Ďalší deň nás čakal východ slnka na sopke Batur. Odchod autobusom o 02.00 k sopke, cestou ľahké raňajky a káva. Na parkovisku pod sopkou sa nás ujali sprievodcovia a začal sa výstup. Začalo sa zľahka okolo domčekov domácich, potom cesta lesom až pod čistinky pod vrcholom. Čím vyššie, tým strmšie. Kráčali sme necelé 2 hodiny. Na cestu sme si svietili baterkami. Prevýšenie, ktoré sme absolvovali, bolo 600 metrov.
Archív JM
Archív JM
Počas výstupu som si siahol na dno svojich fyzických a psychických síl. Už keď som tom chcel vzdať, tak som zažil dotyk anjela. Zuzka z našej skupiny ma chytila za ruku, povzbudzovala ma a ja som za ňou stúpal ako poslušný psík. Úprimne, bez nej by som to asi nedal. Nehovoriac, že po príchode do „sunrise pointu“ v nadmorskej výške 1 500 m som chvíľku o sebe nevedel. Pomohla až varená čokoláda s cukrom. Na mieste bola celkom zima a my sme došli úplne prepotení, takže deka a pršiplášť, ktorý dobre držal teplo, prišli celkom vhod.
Archív JM
Archív JM
Celá naša snaha bola odmenená východom slnka a vtedy som si uvedomil, že to stálo za to. Za zmienku a obdiv stojí výstup našej Petry, ktorá to vydržala so silne odretým kotníkom. Neuveriteľný výkon! Po zostupe zo sopky už za príjemnej teploty, o ktorú sa postaralo stúpajúce slnko na oblohe, nás čakalo prekvapenie od Marcelky. Dvojhodinový pobyt v SPA pod sopkou pri miestnom jazere, kde teplá vulkanická voda v bazéne pomohla našim unaveným telíčkam.
Archív JM
Po tejto skúsenosti a všetkom, čo sme spolu zažili, sa z našej skupinky stal výborne fungujúci organizmus ľudí ochotných prijímať nové veci a meniť svoje životy. Každý z nás mal svoje nezastupiteľné miesto, obohacovali a učili sme sa navzájom. Prostredie, v ktorom sme žili, len umocňovalo všetko, čo sa nám dialo. Skupina v silnej prevahe žien bola pre mňa veľkou školou, aj keď som nikdy nemal problém fungovať v ženskom kolektíve. Ale takto intenzívne a dennodenne som to ešte nemal možnosť zažiť. Viac chápem strádania ženských duší. Ako mi pri odchode povedala Marcelka, kľudne si môžem v Košiciach otvoriť poradňu pre ženy, je to odsúdené na úspech! 🙂
Archív JM
V utorok som svoje stuhnuté telo rozhýbal na našom poslednom celodennom výlete. Začali sme ryžovými terasami Tegalalang zapísanými v UNESCO, terapia zelenou farbou a krásou. Potom sme sa presunuli na farmu cibetkovej kávy Kofi Luwak, kde sme videli aj pre nás exotické aj známe rastliny ( škorica, vanilka, klinčeky), ochutnali 8 druhov kávy a 2 čaje. Vrchol dňa pre nás bol očistný kúpeľ v posvätných prameňoch Tirtha Empul Temple. Ako povedal náš hinduistický sprievodca, každý je tam vítaný bez ohľadu na svoje náboženstvo a vierovyznanie. Stačí, aby odtiaľ odišiel ako čo i len trošku lepší človek. Bol to spirituálny zážitok umocnený tropickým dažďom v momente, keď sme vstúpili k prameňom. Po ľahkom obede v miestnom warungu sme výlet ukončili pri vodopádoch Tegenungan kúpeľom pod nimi. Krásny výletný deň sme zakončili spoločnou večerou v štýlovej reštaurácii ako vyjadrenie vďaky Marcelke a Lenke za zorganizovanie výnimočného pobytu.
Archív JM
Náš predposledný deň pobytu sme venovali nákupom darčekov pre blízkych na trhoch a obchodoch v Ubude. Na trhoch sa cena zjednáva, tak sme si precvičili herecké výkony. Večer pri spoločnom workshope sme si spoločne zhodnotili pobyt. Každý z nás priznal, že odchádza iný ako prišiel. Dva týždne na Bali každému zmenili život.
Archív JM
Odlet domov mal každý iný čas, tak sa naša skupinka pomaly rozpadávala a lúčenia sa neobišli bez sĺz. Následne to vystriedala radosť, že sa všetci vidíme doma na Slovensku, čo sa už medzičasom raz udialo. Ďakujem Marci, Lenka, Evka a Julo, Timi, Petra, Danka, Paťka, Katka, Deniska a Zuzka ….obohatili sme si nezabudnuteľne životy 🙂
