Pozrite si dychberúce krásy filipínskych lagún a adrenalínové zážitky manželky známeho hudobníka, na ktoré si hocikto netrúfne. A čo vy? Trúfli by ste si tiež?
Anna Tásler (29) je novinárka, blogerka a vášnivá cestovateľka. Jej blog TraFaM získal 3. miesto v súťaži Bloger roka 2015 v kategórii Cestovanie. S manželom, hudobníkom Ivanom, precestovali už mnoho krajín a my vám prinášame seriál cestopisov z ich poslednej výpravy po Ázii.
El Nido, jedna z najobľúbenejších a najznámejších destinácií na filipínskom ostrove Palawan, je od nášho predošlého “útočiska” Port Barton vzdialená sotva 100 km. Aj tak ale trvalo takmer 3 hodiny, kým sme sa autom predrnkali polocestou, polotankodromom do ďalšieho raja na zemi. Nepreháňam, ani o tej ceste, a už vôbec nie o dychberúcej kráse tejto oblasti.
Opäť sme si vybrali miniatúrny rezortík, tentokrát len so 4 izbami, ku ktorému sa dalo dostať jedine loďou. Vyskakovala som z kože nadšením z pláže, kamarátskeho personálu i stobodového výhľadu! Na okolité ostrovy, tyrkysové more a lode premávajúce sa okolo. Ďalší deň hneď zrána sme už stepovali na recepcii čakajúc na loďku, ktorá by nás vzala do asi 15 minút vzdialeného mestečka El Nido. To je známou východiskovou destináciou výletníkov, ktorí odtiaľto denne odchádzajú na kadejaké potápačské, šnorchlovacie a poznávacie tripy. Pred obedom už boli takmer všetci turisti rozlezení po okolitých ostrovoch, takže v meste sme stretali prevažne miestnych. Tak ako som na Srí Lanke spomínala pojazdné krabice zvané tuk-tuky, na Filipínach sú bežným dopravným prostriedkom tricycle. Tento “trajcykel” je vlastne motorka so sajdkou 🙂
Keď sa dobre potlačíte, zmestíte sa doňho okrem šoféra aj dvaja. Narazili sme tiež na kopec provizórnych cestovných kancelárií, ktoré ponúkali denné výlety loďami. Ale ako na potvoru všetci úplne rovnaké. Výlety po okolitých ostrovoch, tzv. island hopping, boli rozdelené do kategórií A, B, C a D. Pod každým týmto písmenom sa ukrýval zoznam ostrovov, lagún a zákutí, na ktoré vás vezmú, ale len na tieto a v danom poradí. Ak by ste chceli vidieť viaceré miesta z rôznych kategórií, museli by ste si kúpiť a absolvovať každý výlet zvlášť. Keď sme pochopili, že toto pravidlo asi len tak ľahko neobídeme, začali sme uvažovať skôr o prenájme speedboatu. Ním pôjdeme kam chceme a stihneme toho oveľa viac, aj väčšie vzdialenosti, lebo pôjdeme asi trikrát rýchlejšie ako všetky ostatné drevené bárky! Tak sa začala naša misia hľadania “rýchlolode” za rozumnú cenu. Lebo nie v každej kancelárii takúto speedboat mali a ak, oháňali sa takými sumami za jej požičanie, že som mala chuť obliecť si záchrannú vestu (pre každý prípad) a skúsiť tam doplávať radšej sama.
V oblasti Port Barton, kde sme boli ubytovaní predtým, sme spoznali Emmu a Paula. Rovnako ako my, tiež si to odtiaľ namierili do El Nida, takže “reunion” bol viac než istý. Paul nás už od zoznámenia celý čas presviedčal, že by sme mali spolu vyskúšať zipline. To je taká adrenalínová záležitosť, kde vás karabínkou pripevnia o lano, ktoré smeruje z bodu A do bodu B a vy doslova letíte v riadnej výške ponad lesy, či budovy. Myslím, že niečo podobné máme aj na Slovensku. Zipline tu v Las Cabanas, kúsok od El Nida, však viedol z vrcholka hory na pevnine ponad more s tým, že pristanete na neďalekom ostrove. Aj by som tu teraz chcela hrdinsky tvrdiť, že nás nemusel dlho prehovárať… ibaže musel 🙂
Nakoniec ale prehovoril. Tricyclami sme sa dopravili pod kopec, hore sme si to už museli vystúpať pešo. Bola tam celkom veľká skupinka ľudí. Rýchlo mi došlo, že skôr okukávači, lebo akonáhle sa spustil jeden chalan, už sme boli na rade. Keď nás chlapíci, ktorí nás prikarabínkovávali, jemne postrčili, už nebolo cesty späť a my sme leteliiiiii… ponad palmovú húštinu, aj ponad more, ktoré bolo asi 50 metrov pod nami.
Že sme to dali a nepotentočkovali sa, sme potom spolu oslávili na neďalekej pláži popíjajúc tradičný miestny calamansi džús. Calamansi sú drobné limetky s toľkými kôstkami, že neveríte vlastným očiam, kde sa tam berú v tej miniatúrnej bobuli. Pestujú ich tu na Filipínach a robievajú z nich skvelé drinky. Pokračovali sme potom aj v El Nido, v najznámejšom miestnom podniku Art Cafe kúsok od pláže. Ten bol plný backpackerov, hrala tam živá kapela a varia tam fakt výborne. Je to taký meeting point. Ak aj náhodou niekto cestuje sám, tu zaručene stretne partiu, s ktorou si padne do noty a nájde spoločníkov na cesty. A ak náhodou nie tu, tak v Pukka reggae bare určite. Aj tu hrala kapelka, grilovali sa ryby priamo na pláži a zabávalo sa hádam až do rána.
Pomedzi to všetko sa nám podarilo dohodnúť si spomínaný speedboat. Ako obvykle, úplnou náhodou. Keď sme sa o tom bavili s chalanmi z hotelového baru, zrazu si jeden z nich spomenul, že má kamoša, čo takúto loď má. V okolí El Nida sú desiatky, možno aj stovky zákutí, ostrovčekov, lagún a jaskýň, ktoré sa oplatí vidieť. Jasné, že aj napriek rýchlej lodi nestihneme všetko. Podľa čoho sme teda vyberali? Podľa fotiek na letákoch 🙂 Manžel chcel vidieť všetky známe lagúny, ja som zase nebola ochotná ustúpiť od návštevy Snake Island. Tým sme začali ako prvým, nakoľko je “sandbar”, čiže úzky pás piesku spájajúci dva ostrovy, viditeľný len v čase, keď je hladina vody celkom nízko. Okrem nás tam kotvila len jedna loď s rodinkou, takže žiadna turistická masovka sa nekonala. Niet nad dobrý timing. A perfektný timing sa nám vydaril aj pri ďalšej zastávke, ktorou bola Secret Beach. Do skrytej lagúny s nenápadnou plážou sa dalo dostať jedine preplávaním cez maličkú štrbinu v skalách. Keď je hladina vody privysoká, nedá sa tam dostať vôbec, keďže je zatopená. My sme sa akurát minuli s poslednou turistickou výpravou, ktorá bola na odchode práve vo chvíli, keď sme do Secret Beach preplávali. Celý čas sme tam boli úplne sami, nikde ani nohy. Neuveriteľný zážitok! Cítila som sa, akoby som toto miesto práve ja teraz objavila a nikto tu predo mnou ešte nikdy nebol.
Keď sme sa konečne vynadívali, presunuli sme sa k Big Lagoon na ostrove Miniloc. Veľká lagúna obklopená útesmi, zopár ľudí v kajakoch, ďalší šnorchlovali v krištáľovo čistej vode a my sme si to loďou pomaličky pomedzi nich zamierili až na jej koniec. Úžasný výhľad. Len kúsok odtiaľ, tiež na Minilocu, je Small Lagoon. Do tej sa dalo dostať opäť len cez skalnatú štrbinu, len o trochu väčšiu, než bola do Secret Beach. Pred vstupom do lagúny bola na pontóne minipožičovňa s kajakmi i paddle boardami, ktoré sme bez zaváhania využili. Malá lagúna bola vlastne zmenšená verzia tej veľkej. Okolo samé skaly, len ten klaustrofobický pocit sa ozýva trošku intenzívnejšie. Cestou k našej poslednej zastávke Cadlao Lagoon sa náš kapitán, Ivan a ešte pár našich miestnych kamošov, ktorí šli s nami, vyzabávali hecovaním sa navzájom, ako rýchlo ten náš speedboat dokáže ísť. Adrenalín na maximum! Ten mi klesol, až keď sme zakotvili uprostred ľudoprázdnej Cadlao lagúny, chvíľu len tak plávali okolo lode a sledovali západ slnka. Vyzážitkovaní, vyšnorchlovaní, vykúpaní a vynatriasaní speedboatom sme zakotvili na 7Commando Beach. Oficiálne je to posledná zastávka Tour A, kde výletníci zvyknú zakončiť svoj hopping trip. Tá je ale vlastne našou domovskou plážou, kde sme ubytovaní. Takže sa neráta 🙂
Každopádne sme si takto prešli zastávky z každej Tour od A po D. Nie všetky, ale myslím, že rozhodne tie naj 🙂 Určite sú aj klasické verejne ponúkané výlety nezabudnuteľne krásne, ale ak sem niekedy zavítate a bude to čo i len trochu možné, choďťe na island hopping súkromne, ideálne s niekým miestnym, kto pozná ako to tu chodí, kedy chodia hromadné výlety, resp. kedy a kam nechodia a vie, kedy je taká vodná hladina, ktorá vám dovolí si dané miesta užiť úplne naplno. Tak ako my.
Celý článok z úchvatného El Nida, viac zaujímavých fotografií i filipínskych zážitkov nájdete na: http://www.trafam.net/#!ASIATRIP-7-týždeň-Filip%C3%ADny-–-El-Nido/crr4/574765160cf29bc2c82666f7
