Prekrásna tyrkysová lagúna a more, ktoré skrýva toto nebezpečenstvo. Pozrite si miesta, na ktorých zažijete to čo Robinson.
Anna Tásler (29) je novinárka, blogerka a vášnivá cestovateľka. Jej blog TraFaM získal 3. miesto v súťaži Bloger roka 2015 v kategórii Cestovanie. S manželom, hudobníkom Ivanom, precestovali už mnoho krajín a my vám prinášame seriál cestopisov z ich poslednej výpravy po Ázii.
Zo všetkých cca. 6000 filipínskych ostrovov sme si vybrali jeden z najväčších – Palawan, ktorý leží asi hodinku letu z hlavného mesta Filipín Manily. A dobre sme vybrali 🙂 Čaká nás týždeň v raji zvanom Secret Paradise a, ako písali na webe, osamelý záliv, bambusové chatky priamo na pláži, korytnačky na každom kroku, elektrina len na pár hodín denne a najbližšia civilizácia vzdialená asi hodinu loďou.
Autom so šoférom a sprievodcom, ktorí nás čakali na letisku v Puerto Princesa, sme najprv museli absolvovať zhruba 3 a pol hodinovú cestu do prístavného mestečka Port Barton. Tie hodiny sa rovnali nekonečno! Obzvlášť v staručkom jeepe, kde mi od začiatku cesty kvapkala klíma zo stropu na nohy a od polovice sa vozovka zmenila na prašnú poľnú cestu.
Dvorak gershwin bernstein 20220106 c2 dvorak gershwin bernstein 880x520 png
Až za tmy sme dorazili do prístavu. To ale stále nebol koniec cesty. Ešte asi hodina takou drevenou báročkou, čo si hovorila loďka. V čiernočiernej tme, s dvoma námorníkmi, ktorí síce nevedeli po anglicky, ale napriek tomu mali našu dôveru, že vedia kam nás vedú. A že nás celú cestu viedli popod tú najkrajšiu hviezdnu oblohu, akú som kedy videla… Milióny hviezd nám až gýčovito svietili na cestu a ja som pri každom náznaku svetla v diaľke dúfala, že to už je ono, náš hotel. Asi po 8 planých pokusoch som sa dočkala – záliv, pláž, pár bambusových domčekov a mladá filipínska slečna ako provizórny uvítací výbor. Ráno, za vidna, to bude určite vyzerať tak, že odpadnem od úžasu. Teraz ale odpadávam od únavy. Lietadlo, auto, loď, na jeden deň dopravných prostriedkov tak akurát, ak nie príliš.
A ráno som veru že videla. Prekrásnu tyrkysovú lagúnu a bielu pláž a palmy a hojdacie siete zavesené o tie palmy… A Moniku, susedu z vedľajšej chatky, ktorá sa s nami hneď dala do reči. Dokopy je tu len 6 domčekov, čiže max. 12 hostí, všetci sa po čase navzájom poznáme. To ona nám odporučila vyhliadku na kopci. Trošku sme sa namordovali na strmej ceste lesom, obzvlášť cez obed, kedy slnko úplne najviac pražilo, ale parádny výhľad na lagúnu a okolie rozhodne stál za to.
K dispozícii sme mali aj kajaky. Ktokoľvek si ich mohol kedykoľvek požičať a vydať sa na niektorú z odľahlejších pláží, alebo k sotva 100 metrov od brehu vybudovanej nádrži pre korytnačky. Mimochodom, korytnačky, tak tie neboli úplne všade, ako som čakala, asi nebola sezóna, ale len v tejto nádrži, kam ich chodieval vždy ráno niekto zo staffu kŕmiť. Tak my sme si s mojím drahým jedno popoludnie zmysleli, že ich tiež ideme kajakom omrknúť. Absolvovali sme už dávnejšie dva nie veľmi úspešné spoločné zážitky na kajaku… a myslím, že po bezradnom krúžení okolo nádrže, zakotvení pri nej asi na 5. pokus, utopení jedných slnečných okuliarov a hysterickej plavbe späť k brehu sme už obaja definitívne pochopili, že trikrát a dosť 🙂
Zato šnorchlovanie obaja úplne zbožňujeme. Celkom pekný koralový útes sme mali kúsok od brehu, dokonca s rodinkou Nemov, ktorú som chodila pravidelne pozorovať. Pete, jeden z hostí, ktorý je aj s frajerkou na polročnej ceste okolo sveta, vraj za útesom narazil pri šnorchlovaní aj na raje, korytnačku a žraloka. Ja čoraz častejšie na medúzy. Priesvitné, ale aj také do fialova, či červené. Každým dňom ich bolo pri brehu viac. Po našom pobyte v Austrálii, kde žijú jedny z najnebezpečnejších medúz a kde majú všade popri plážach fľaše s octom ako prvú pomoc po popŕhlení medúzou, máme pred nimi obaja s manželom dosť veľký rešpekt. Ivan sa kúpania takmer úplne vzdal. Ja som sa hrala na hrdinku tiež len dovtedy, kým som si nemusela nohu natierať octanovou masťou. Tak sme si užívali hlavne vegetenie na pláži, dokonalý pokoj a ešte dokonalejšie počasie.
Miestami som sa tu cítila ako Robinson, no zistila som, že som vnútorne bola nastavená a pripravená na ešte väčšie robinsonovstvo. Na stránke tohto minirezortu a v recenziách na Tripadvisor-e strašili, že bude obmedzená teplá voda, že elektrina pôjde len 3-4 hodiny denne a na internet môžem rovno zabudnúť. Napokon ale teplá voda bola stále, elektrina nešla len dopoludnia a aj wi-fi celkom fungovalo.
No a potom jedno ráno prišli Paul a Emma. Ír a Angličanka, párik, ktorý sa hneď k nám a Monike pridal na Island hopping trip. Plavili sme sa z ostrova na ostrov, niektoré úplne opustené, iné plné turistov, šnorchlovali sme na otvorenom mori, kúpali sa vo vodopáde, grilovali na pláži, popíjali spolu a mali vážne bohovský deň. Všetci sme si perfektne sadli… a sedeli sme potom ešte do polnoci na našej terase. Po pár panákoch sa nám dokonca Monika priznala, že párkrát viezla v aute samotnú Amy. Amy Winehouse. Milujem jej hudbu, nech je jej zem ľahká. Monikin syn bol s Amy dobrý kamarát a párkrát ich v Londýne zviezla do štúdia. Bolo to v časoch, keď ešte Amy nebola tak slávna. Už vtedy ju však Monika počula spievať a bolo jasné, že toto dievča raz bude poznať a počúvať celý svet. Po pár dňoch v Secret Paradise sa naše cesty rozišli. Monika si to namierila do oblasti Taytay a my s Emmou a Paulom do El Nido. Ale to už je na iný článok. Veselý. A aj trochu adrenalínový! Už o týždeň.
Celý článok, viac fotografií a príhod z Filipín, nájdete na blogu TraFaM: http://www.trafam.net/#!ASIATRIP-6-týždeň-Filip%C3%ADny-Port-Barton/crr4/5731eb7e0cf2eac0f51f7409
