Prečo miestne psy nehryzú, akému jedlu sa radšej vyhnite a čo skrývajú neturistické uličky vietnamským miest? Známa blogerka sa podelila o svoje nevšedné zážitky.
Anna Tásler (29) je novinárka, blogerka a vášnivá cestovateľka. Jej blog TraFaM získal 3. miesto v súťaži Bloger roka 2015 v kategórii Cestovanie. S manželom, hudobníkom Ivanom, precestovali už mnoho krajín a my vám prinášame seriál cestopisov z ich poslednej výpravy po Ázii.
Čo som sa naučila o Vietname vo Vietname:
– že pricestovať do mestečka Hoi An počas splnu mesiaca sa vážne oplatí
– lampiónový festival počas tohto splnu je stráááášne cool!!!
– v bežný deň po 10-tej večer si v Hoi Ane dáte tak akurát tradičné cestoviny Cao Lao na ulici, sediac na miniatúrnych hokerlíkoch, zapíjajúc to zvláštnym domácim čajom za zvedavých pohľadov okolo pobehujúcich hlodavcov
– že Hoi An je ale zároveň asi najkrajšie a najromantickejšie mesto Vietnamu
– na bicykloch kúsok za mestom človek objaví skutočný, neturistický Vietnam a dedinky plné zazerajúcich starčekov (pretrváva v nich nedôvera voči bielym z čias Vietnamskej vojny) a detí, ktoré vám budú kývať a tešiť sa z vás ako z najväčšej atrakcie
– miestne túlavé psy síce vyzerajú hrozivo, ale neštekajú a ani nehryzú, myslím, že majú úpal
– Hoi An je najznámejším vietnamským krajčírskym mestom, za pár dolárov vám za deň ušijú šaty… podľa strihov skôr také a la kancelária, decentná dámička, koktejlky do divadla… ale za tú srandu, prečo nie 😉
– Thach je najlepší zmrzlinár v Hoi Ane. Keď mi originál britským prízvukom ponúkal slano-karamelovú, neverila som vlastným ušiam. Pochádza z neďalekého Da Nangu, ale roky žil v Londýne, kde pracoval v banke. Raz šiel na výlet na Santorini, ochutnal tam zmrzlinu a rozhodol sa vrátiť do Vietnamu a otvoriť si stánok s poctivou zmrzkou. Palec hore!
– že tie kornútkové klobúky fakt nosia… skoro všetci… niektorí kvôli turistom, ale niektorí úplne bežne
– tradičnú polievku pho tu jedávajú aj na raňajky
– že pokiaľ som tu nedostala žiadnu črevnú chorobu ani brušný týfus, tak už nikde (po skúsenosti s jedením na trhu, kde okolo behá všetko možné od švábov po sliepky)
– jednorázové paličky používajú minimálne, omnoho častejšie vám na jedenie dajú väčšie drevené paličky, ktoré potom nechcete vidieť (ja som žiaľ videla) ako a kde umývajú
– keď na markete ukážete na grilované mäso a na otázku „Is it chicken?“ dostanete odpoveď „Yes“, opýtajte sa ešte raz ukazujúc na to isté „Is it beef?“. Ak dostanete opäť nadšenú odpoveď „Yes“, dobre si premyslite, či to naozaj chcete jesť, lebo ani netušíte, čo to môže v skutočnosti byť
– za dolár vám v pouličnom laundry servise vyperú kilo prádla (ak máte šťastie, pribalia vám navyše cudzie gaťky, ak smolu, stratia ponožky :))
– sú veľmi nábožensky založení a na minichrámiky narazíte hocikde, stačí sa dobre obzerať…
– keď na otázku „Do you speak English?“ nedostanete žiadnu odpoveď, znamená to, že Vietnamec vážne nevie po anglicky ani zaťať (a takých je veľmi veľa)
– keď vám na recepcii povedia, že šofér, s ktorým strávite v aute 6 hodín hovorí „middle English“, rátajte s tým, že vám bude vedieť akurát tak odpovedať „Yes“ na otázku „Do you speak English?“ a ešte ukázať smerom k rieke/pláži a povedať river/beach
– neprekračujú tu maximálnu povolenú rýchlosť. Ani na prázdnej rovnej ceste. Dokonca idú ešte o takých 20 km/h pomalšie a vy sa musíte obrniť poriadnou dávkou trpezlivosti
– výlet do delty Mekongu je najviac super, len treba vyraziť skoro ráno… a mať anglicky hovoriaceho sprievodcu 🙂
– že ich známa kultúrna atrakcia “water puppets”, bábkové divadlo na vodnej hladine, je celkom sranda, keď sa predtým nahúlite (súdiac podľa mladého páru turistov sediacich vedľa nás a rehotajúcich sa úplne na všetkom)
– že komunizmus…
– určite je na turisticky obľúbenom prímorskom letovisku Nha Trang krajšie, keď neprší
– a sú tu morské vlny, ktoré zrazia človeka k zemi, aj keď stojí vo vode len po pás a len tri metre od brehu
– že taxikár vám znepríjemní obed už cestou do reštaurácie, keď poťahuje nosom každé 3 sekundy a zavše nejaký ten chriachel vypľuje cez pootvorené okno auta (ak som vás znechutila, verte, že naživo to bolo asi stokrát horšie!)
– Hočiminovo Mesto, bývalý Saigon, je vyspelé moderné mesto (miestami) a že tunajšie obchody Chanel, Chopard, LV, Burberry či Versace nie sú fejkové Made in Vietnam
– že na trhu zmluvíte cenu hocičoho aj o polovicu, treba si brať príklad z ruských turistov, ktorých tu je celkom dosť, tí to vedia asi najlepšie
– ten pocit byť aspoň na chvíľu milionárom… (1 euro = cca. 24 000 vietnamských dongov)
– motorkár vás pokojne vytrúbi, v horšom prípade rovno „sejme“, aj priamo na chodníku
– a že ma asi nikdy neprestane baviť fotiť tie neprehľadné guče elektrických káblov na pouličných stožiaroch
Celý článok, viac fotografií a zaujímavostí o Vietname nájdete na stránke: http://www.trafam.net/#!ASIATRIP-3-a-4-týždeň-–-Vietnam/crr4/56d687180cf20d226f1afce0
