Anna Tásler (29) je novinárka, blogerka a vášnivá cestovateľka. Jej blog TraFaM získal 3. miesto v súťaži Bloger roka 2015 v kategórii Cestovanie. S manželom, hudobníkom Ivanom, precestovali už mnoho krajín a my vám prinášame seriál cestopisov z ich poslednej výpravy po Ázii.
V živote som nevidela letiskovú halu s kobercom. To bolo asi prvé, čo mi po prílete do Singapuru udrelo do očí. Hneď druhé hotel Marina Bay Sands, pred ktorým nás taxikár vysadil. Ak Singapur, tak najvyššie položený obrovský bazén a ak bazén, tak aj ubytovanie v tomto megahoteli. Inak to nejde. Do slávneho bazéna sa totiž dostanú len hoteloví hostia. Tak sme oželeli sumu za tri noci, ktorá sa vyrovnala nášmu predošlému 10-dňovému pobytu na Srí Lanke a vrazili ju do zážitku. Lebo zážitky sú najviac, aj keď občas stoja sakramentsky veľa. Ako tradícia káže, okamžite po check-ine a hodení kufrov na izbu… do plaviek a do vody… tentokrát ale s vážne luxusným výhľadom… na celé mesto.
Priamo z hotelovej vstupnej haly, ktorá bola veľká asi ako Eurovea a Aupark dokopy, viedla podzemná chodba do obchodného domu. Len nakuknem… Ale dá sa len nakuknúť, keď vám už prvé nakuknutie rovno vypáli sietnicu? Lesk výkladov Chanel a Gucci a Miu Miu a Prada a Louis Vuitton a… všetkých najluxusnejších značiek sveta priamo predo mnou. Som v shoppingovom nebi? Ak áno, tak je to to najluxusnejšie nebo a priala by som si, aby sa v ňom platilo úsmevom 🙂 Toho mám, na rozdiel od peňazí, dosť pre všetkých, aj pre Karla Lagerfelda, aj Miucciu Pradu, Donatellu Versace a aj pre pána Louboutina 🙂
Po asi dvoch hodinách sa manželovi podarilo zniesť ma z tohto neba späť na zem. Konkrétne do Gardens by the Bay! Obrovskej futuristickej botanickej záhrady. Je hneď vedľa hotela. Výhľad sme na ňu mali už pri raňajkách.
Práve čítam, že je to top turistická atrakcia v Singapure na Tripadvisore a rastie v nej vyše pol milióna rôznych druhov rastlín. A musím povedať, že to bolo vážne cool. Hlavne Supertree Grove, tie ultramoderné stromy, ktoré ani popísať neviem, tak som vám ich radšej odfotila.
Mali sme pred sebou ešte prehliadku dvoch obrovských skleníkov, keď začalo fakt extrémne pražiť slnko. Hmmm, tá dilema… ísť vypotiť pár kíl do skleníka (čo by popravde žiadnemu z nás nezaškodilo), alebo sa vrátiť do obrovského bazéna na 57. poschodie Marina Bay Sands. Náš spoločný túžobný pohľad smerom k hotelu to okamžite rozhodol.
Singapur je tiež známy ako mesto zákazov. Zákaz fajčiť, kričať, skákať, bežať, vyhadzovať žuvačky na zem… Vďaka tomu je však Singapur jedným z najčistejších miest na svete.
Po celom meste sme už od príchodu vídavali pútače na Chingay Parade. Je to najväčšia pouličná performance v meste a celkovo veľmi rozšírená v celej Ázii. V jej predvečer sme sa šli prejsť a narazili na nácvik tejto promenády so všetkými tými alegorickými vozmi, obrovskými farebnými drakmi a deckami v kostýmoch. Len tak nasucho kráčali smerom k tribúnam, ktoré sa každoročne využívajú pri pretekoch F1. Jasné, nebudú sa tu predvádzať teraz, veľký deň príde až zajtra. Dnes len počúvali pokyny organizátora vrieskajúceho do mikrofónu, kto má kde stáť a kedy ísť ktorým smerom. Sledovali sme ich kráčajúc poza zábrany súbežne s nimi. Keď nám došlo, že ďalej uvidíme aj boxy jazdcov F1, ani nám nenapadlo vrátiť sa. Len sme kráčali a kráčali a Ivan sa tešil, akoby mu z tých boxov mával sám Sebastian Vettel. Prešli sme popri nich, potom poza celú tribúnu a stále viac sme sa vzďaľovali od hotela a zábrany nie a nie konca. Museli sme obísť celý ohradený areál, chvíľu dokonca cez úzku uličku uprostred lesa, kde nebolo ani živej duše. Že bola už tma ako v rohu ani nehovorím. Po asi hodine a pol sa nám konečne podarilo nájsť cestu späť k hotelu. Človek sa tu medzi tými mrakodrapmi veľmi ľahko zatúla. Len tak zo srandy sme si skontrolovali aplikáciu, ktorá ráta kroky a kilometre, čo človek prejde. Tak my sme dnes, prosím pekne, dali 17 km. A to sme sa pôvodne len chceli prejsť okolo hotela 🙂
Od rána mrholilo, dobre, že sme ten bazén včera vymenili za skleníky. Keď sa na chvíľu vyčasilo, vybrali sme sa na Orchard road, ulicu, ktorú som si podľa vygooglených fotiek predstavovala ako milú pešiu zónu. Niekto to asi dosť dobre nafotil, lebo sa z nej napokon vykľula len ďalšia štvrť plná obrovských obchodných centier, luxusných obchodov a turistov. V tom Singapure sa dá hádam len nakupovať! Je to presne tak, ako nám povedal pomáhač s kuframi v hoteli – na Singapur vám stačia tri dni. Jeden na strávenie v hoteli, ďalší na atrakcie typu ZOO a Gardens a tretí na nakupovanie. Inak tu nie je veľmi čo robiť.
Kým sme boli na Orchard Road, spustil sa hustý dážď a pršalo a pršalo a my sme pol hodinu zháňali taxík, lebo keď tu prší, všetci sú zrazu akísi stratení, dezorientovaní a bezmocní… a to som si pôvodne myslela, že tie ich krásne palmy a parky a zeleň sú umelo zavlažované, že tu predsa neprší, že je to ako druhý Dubaj. A ono prší a keď začalo popoludní, tak pršalo až do nasledujúceho rána a nášho odletu. Ktovie, ako vlastne dopadla Chingay Parade a či vôbec bola…
Večer sme sa boli ešte naposledy pozrieť na ten megabazén v megavýške s megavýhľadom… či aj nad ním prší rovnako, ako nad celým mestom. Boli v ňom presne 6 ľudia, ktorým lialo na hlavy tak silno, že to muselo až bolieť. Mňa bolela predstava, že za tie prachy sme si ho užili len dvakrát.
Teraz sedím v letiskovej hale, čakám na let do Vietnamu, ktorý je ďalšou zastávkou nášho Asiatripu a premýšľam, že sú mi skromnejšie domčeky, odľahlé pláže a pivo v plážových baroch asi sympatickejšie, než nablýskané rušné mesto plné mrakodrapov. Singapur je nepochybne krásny a zaujímavý, ale žiť by som v ňom zrejme nevedela… možno s miliónmi na účte… a neverím, že vyslovím/napíšem túto vetu, ale aj to shoppingovanie by ma asi po čase omrzelo 🙂
Celý článok, viac fotografií a príhod, nájdete na stránke: http://www.trafam.net/#!ASIATRIP-2-týždeň-–-Sr%C3%AD-Lanka-Singapur/crr4/56cb44df0cf29064e5ecf2ba
