BRATISLAVA 18. septembra (PR) – Ako si asi vyberala kozmetiku v starom Egypte kráľovná Kleopatra? Podľa skúseností iných alebo podľa účinku na jej pokožku? Dnes to môžeme len hádať. Kroniky i vykopávky o tomto mlčia. Isté je, že čokoľvek si vybrala, všetko malo v zložkách prírodný pôvod – prírodné hlinky, mandľový, podzemnicový či olivový olej, včelí vosk,… Oproti dnešku to mala v niečom jednoduchšie.
Dnes je pri nesmierne širokej ponuke kozmetiky na svetových trhoch pre neskúseného spotrebiteľa naozaj vybrať si to vhodné pre svoju pokožku, nieto odlíšiť syntetickú a prírodnú kozmetiku. Ako sa zorientovať?
Kozmetológia považuje za prírodné kozmetické prostriedky tie, ktoré sú zostavené z prírodných materiálov s typickým charakterom. Až na niekoľko málo výnimiek môžu obsahovať len látky rastlinného alebo živočíšneho pôvodu a aj tie musia byť získavané povolenými spôsobmi.
Súčasné predpisy upravujúce označenie výrobkov umožňujú výrobcom použiť označenie „prírodná kozmetika“ aj vtedy, ak je v konečnom výrobku hoci len chĺpok prírodnej látky, ostatok môže byť syntetický. Dokonca stačí len pravá prírodná silica použitá ako parfum. Ako prvé teda treba odlíšiť zrno od pliev. Začnite zložením!
Ropa a jej v rafinériách a laboratóriách získavané deriváty sa nepovažujú za prírodné. Hoci je pôvod ropy v prírode, nachádza sa spravidla hlboko pod zemou a človeku vždy bola i je na rozdiel od rastlín alebo živočíchov bežne nedostupná. Pokožka človeka ju neakceptuje, ostáva na jej povrchu, znemožňuje jej dýchať. Preto živočíchy zasiahnuté pri ropných katastrofách ropou, do ktorej sú obalené, hynú zadusením…
Ak nájdete teda na etikete medzi ingredienciami názvy petrolatum (tiež vaseline), paraffinum liquidum alebo propylene glycol, základ prípravku tvoria práve minerálne oleje alebo deriváty získavané z ropy. Výrobok nie je pravá prírodná kozmetika, hoci môže ako ďalšie zložky obsahovať aj argánový, jojobový či mandľový olej, bambucké maslo, výťažky z manga, aloe vera, liečivého harmančeka, nechtíka alebo voňavej ruže.
V prírodných výrobkoch nájdete na prvých miestach v zložení spravidla rastlinné oleje – mandľový, olivový, palmový, kokosový, jojobový, avokádový, tiež to môže byť olej z jadier slnečnice, vlašských orechov, marhúľ, broskýň, sliviek, arašídov,… Občas bývajú na začiatku zoznamu zložiek – napríklad v balzamoch – tiež vosky (včelí, karnaubský, candelilový, lanolín atp.). Oleje i vosky bývajú v zložení prírodných prípravkov uvedené ako prvé, pretože ich je vo výrobku najviac – tvoria kľúčový základ čistého prírodného prípravku.
Ďalšie zložky prípravku bývajú menej známe. Emulgátory, zvlhčovadlá, farbivá, parfumy i účinné látky skryté za latinskými či anglickými názvami bežnému spotrebiteľovi hovoria málo alebo vôbec nič. A viaceré z nich v kombináciách môžu byť príčinou problémov. Za najrizikovejšie z nich sa v súčasnosti považujú parabény. Pod skratkou PMBEP (propyl-, metyl-, butyl-, etyl-paraben) alebo len jej časti ich nájdete dnes nielen v syntetickej, ale aj v „prírodnej“ kozmetike.
Mimochodom – nejeden výrobca inak skvelý rastlinný kozmetický prípravok pokazí v snahe vyhovieť požiadavke obchodníkov na trvanlivosť použitými konzervantami. Na výrobku zloženom zo samých rastlinných výťažkov nájdete pri konci napr. skratku PMBP…
Možno vám v orientácii v zložení na etiketách trochu pomôže charakteristika zložiek používaných v kozmetike.
Odstrašuje vás množstvo času, ktoré by ste mali venovať štúdiu zloženia, účinkov či hľadaniu naozaj prírodných značiek? Ktorej značke dôverovať?
Skúste prírodnú kozmetiku Weleda z výrobných závodov vo Švajčiarsku, Francúzsku a Nemecku. Takmer storočná tradícia, čisté zloženie, jasná komunikácia, významný podiel bio-zložiek,… Aj reakcie zákazníkov na Facebooku sú jednoznačné – päť hviezdičiek.
