Exminister školstva Juraj Draxler a jeho komentár k aktuálnej politickej situácii: Ako pracujú domáci propagandisti v službách pokračovania vojny na Ukrajine
Ukážme si to na úplne konkrétnom príklade:
Roman Pataj v Denníku N zostavil text, ktorý je peknou prehliadkou manipulatívnych tvrdení aj klamstiev. Poďme po poriadku.
„24. februára… sa potvrdilo všetko, pred čím Západ varoval.“ Toto je na úvod veľmi jemná ale hlboká manipulácia a stojí za to ju priblížiť. V skutočnosti „Západ“, teda najmä americkí predstavitelia a médiá vydávali mapy, ktoré ukazovali hlboké útoky dovnútra Ukrajiny, šípky dramaticky smerujúce od ruských k hraníc cez stred krajiny k Dnepru. Na takéto rozsiahle údery Rusko nemalo na hraniciach ani zďaleka dostatok síl a ich útok bol v skutočnosti oveľa obmedzenejší. Propaganda však týmito mapami začala budovať obraz toho, ako sa údajne Rusko snaží o zabratie čo najväčšej časti Ukrajiny, čo nikdy nebola pravda.
„(…) text sa nebude venovať mýtom o neexistujúcom sľube o nerozširovaní NATO.“ Hm, a prečo nie? V skutočnosti je mýtom práve tvrdenie, že neexistoval žiaden sľub. Transkript rozhovorov zo sklonku éry Sovietskeho zväzu jednoznačne ukazuje, že tento sľub o tom, že sa NATO nerozšíri ani o inch na východ jednoznačne padol. Na to sa časť propagandy svojho času snažila zareagovať vskutku originálne, vraj sa tým myslelo, že sa nerozšíri ani o inch na východnú časť Nemecka (čo sa aj tak stalo) a vraj sa to nevzťahovalo na ostatné štáty. Neuveriteľne nelogický konštrukt, ale čo už.
Toxicita tejto propagandy je ale v niečom inom. Ona totiž zakrýva niečo oveľa podstatnejšie, ako ústny sľub vtedajšieho ministra zahraničia Bakera. Rusi samotní ho nebrali až tak vážne, resp. brali ho ako dočasný prísľub, kým sa nová bezpečnostná architektúra nezačne riadne riešiť. Čiže sľub napriek Patajovmu klamstvu existoval, ale nebol až taký dôležitý, z dlhodobého hľadiska.
Pretože s tým, že NATO sa o niečo rozšíri, sa Rusi zmierili. Ale v roku 1997 sa NATO voči Rusku zaviazalo, PÍSOMNE, že výmenou za ruský konštruktívny postoj k nastávajúcej vlne rozšírenia nebude meniť vojenské pomery vo východnej Európe. Aj ďalšie americké administratívy priznávali, že rozsiahlu spoločnú deklaráciu chápali ako záväzok neumiestňovať v regióne napríklad stále americké základne. A to Američania postupne porušili: v Rumunsku, Bulharsku, v Poľsku.
„… mýtom o tom, ako Ukrajinci odmietli neprijateľné ruské mierové „návrhy“ v marci 2022 výhradne na príkaz vtedajšieho britského premiéra Borisa Johnsona.“ Neviem, kto by mal hovoriť o tom, že situáciu zmenil „výhradne“ „príkaz“ Johnsona, ale to, že na Zelenského tlačili západní predstavitelia, aby mier odmietol, povedal okrem iného aj vtedajší izraelský premiér Bennett, ktorý mierové rokovania pomáhal sprostredkovať.
„Rusko a jeho predstavitelia klamali o všetkom, čo súvisí s vojnou. Napríklad aj o genocíde, ktorej vraj padlo za obeť 14-tisíc rusky hovoriacich Ukrajincov na Donbase.“ Zaujímavé, že pre toto tvrdenie Pataj neuvádza žiadny odkaz. Nepamätám si, žeby niektorý ruský vládny predstaviteľ uviedol, že Ukrajinci na Donbase zabili 14 tisíc rusky hovoriacich obyateľov. O genocíde hovorili, to áno (a je to sporné tvrdenie), ale zavádzali o počte mŕtvych? Neviem, Pataj nehovorí, kto to hovoril.
Text končí mnohonásobným opakovaním toho, ako Rusi sú obrovskí klamári, pretože neoznámili, že Ukrajinu idú napadnúť. mýtom o neexistujúcom sľube o nerozširovaní NATO či o tom, ako Ukrajinci odmietli neprijateľné ruské mierové „návrhy“ v marci 2022 výhradne na príkaz vtedajšieho britského premiéra Borisa Johnsona. V skutočnosti sa tým nepriamo vyhrážali, veď prišli s konkrétnymi požiadavkami voči Ukrajine a potom na hranici v rámci cvičenia sústredili vojská, len neoznámili, ako presne by chceli zasiahnuť.
To je naozaj hrozné.
Well, neviem, koľko invázií a začiatkov vojen si preštudoval Pataj, ale môžem ho uistiť, že s výnimkou, ak má jedn strana značnú prevahu a zároveň ak chce útok začať rozsiahlym bombardovaním a nie výsadkom, sa bojujúce strany snažia skôr neoznamovať svoje plány dopredu. Aj USA, ak napádali priamo výsadkom, to robili momentom prekvapenia: Grenada, Panama. Hajzli klamárski.
Aha, a aby sme nezabudli, pred bombardovaním severného Vietnamu, ktoré spustilo rozsiahlu americkú účasť v konflikte, prezident Johnson verejnosti tvrdil, že „nehodlá zatiahnuť amerických chlapcov do vojny, ktorú by mali vybojovať Ázijci v prospech svojej krajiny.“
Najtemnejšia stránka propagandy, praktikovanej ľuďmi ako Pataj, však nie sú tie manipulatívne či lživé tvrdenia. Nie, to najpodlejšie je, ako oni úlisne veľké množstvo faktov zamlčiavajú.
Pataj vám nepovie, že ruské argumenty uznávali ako platné popredné osobnosti amerického diplomatického a bezpečnostného establišmentu: Paul Nitze, George Kennan. James E. Matlock, a ďalší. Podobne ako niektorí generáli v Európe.
Pataj vám nepovie, že k čo najskoršiemu zastaveniu bojov už dlhšie vyzývajú popredné osobnosti ruskej opozície: Chodorkovskij, Javlinskij, Latynina.
Pataj vám nepovie ani to tom, čo sa presne dialo v roku 2014 (neústavné zbavenie moci prezidenta, silový postup voči nepohodlným politikom a stranám), ani o Zelenského vládnutí, ani o antiruských zákonoch na Ukrajine.
A hlavne vám nepovie o tých ruských argumentoch, prečo sa cítili ohrození, nedá vám ich do paralely so zrkadlovo obráteným prístupom zo strany USA počas Kubánskej krízy. Nepovie, namiesto toho bude hovoriť ako o „fakte“, že Rusi proste chceli Ukrajinu dobyť a nabudúce to doplní „faktom“ o tom, že Rusi chcú dobyť aj zvyšok Európy.
Ako ho nazvať? Intelektuálne nepoctivý človek? Podliak? Ako?
Zdroj: FB Juraj Draxlerhttps://www.facebook.com/share/p/15qEGj2rYj/
